Nikdy by som nevymenila svoj život za život niekoho iného

Nespomínam si presne, čím som chcela byť ako malé dieťa, no „Tatianou“ to iste nebolo. Väčšinu svojho života som sa samej seba pýtala PREČO. Prečo nemám také dlhé vlasy ako moja spolužiačka, prečo sme boli na dovolenke pri mori len raz, prečo nemôžeme mať doma psa ..prečo?

Neskôr sa otázky stávali podstatne racionálnejšími, no zároveň bolestivejšími a každé ďalšie PREČO vrážalo do môjho vnútra pochybnosti o vlastnej cene. Prečo ma nemilujú ľudia, ktorých v živote tak veľmi potrebujem? Prečo mi ubližujú? Prečo mám tvár plnú jaziev po akné, keď sa o ňu tak dôsledne starám a iné dievčatá si dar bezchybnej pleti ani len neuvedomujú? Prečo sa mi rúcajú ideály stabilných priateľstiev? Prečo som sa musela tak mnohokrát popáliť a sklamať? Prečo ma trápia práve moje zdravotné problémy?  Prečo je ten môj život práve taký nepodarený, keď iní ľudia dokážu žiť tak šťastne a bezstarostne?

thoughtcatalog.com

Na pár otázok som odpoveď dostala, väčšinu mi však nikdy nikto nezodpovie. Možno si povieš, aké bezvýznamné problémy. Áno, v porovnaní s problémami iných ľudí, je môj život naozaj až príliš jednoduchý. Ale čo tí ostatní, ktorým sa na svete žije aspoň o trochu ľahšie? Kde som spravila chybu, čo som vykonala nesprávne?

Človek vyrovnaný a ďaleko predomnou by mi povedal: „Vidíš neustále vo svojom živote len to negatívne, mala by si byť viac vďačná za to čo máš!“. Realista by pravdepodobne skonštatoval dobre známy fakt, že život je náročný a nikdy nebude dostatočne spravodlivý. Pre hlboko raneného človeka by boli moje problémy irelevantné. Kto z nich má pravdu? Istým spôsobom asi každý jeden z nich..

pexels.com

Neviem prečo sa niektoré okolnosti v živote vyvinuli práve takým smerom, dokonca častokrát ani len netuším, aký význam pre môj život majú. No čím som staršia tým som si viac istá jednou vecou. Nikdy by som nechcela žiť život niekoho iného. Nikdy by som svoj životný príbeh nevymenila. Nikdy by som nechcela byť nikým iným, len Tatianou. Tou, ktorá má jazvy na tele aj na duši, ale tie jazvy sa začínajú javiť ako nádherný a obohacujúci doplnok. Drahý ale zmysluplný. Všetky moje nepodarené priateľstvá ma naučili skutočne z hĺbky srdca odpúšťať. Neopätovaná láska milovať  bez toho, aby som očakávala niečo späť. Každá jedna zdravotná ťažkosť ma postupne paradoxne robí silnejšou, učí ma vnímať potreby môjho najvnútornejšieho JA. Každá chyba pokornejšou a zodpovednejšou.

Hľadám svoje šťastie najlepšie ako viem. Nie som si istá, či to robím správne. Som však presvedčená, že len ja samotná som kľúčom k môjmu vytúženému cieľu.