Prečo ťa trápia pocity viny? Vďaka 4 technikám s tým zabojuješ

Pocity viny sú pre mnohých z nás prirodzenou súčasťou života. Hoci môžu pôsobiť ako emocionálna záťaž, podľa odborníkov, ktorí na webe Psychology Today zverejnili zaujímavú štúdiu, zohrávajú v našich životoch dôležitú rolu. Čo však robiť, ak sa cítiš vinná bez dôvodu alebo ťa tento pocit prenasleduje až príliš často? Spýtali sme sa na to aj psychologičky Mgr. Kristíny Duchoslavovej z online poradne MOJRA.sk.

Vina je označovaná ako „morálna emócia“, ktorá nás vedie k sebahodnoteniu a motivuje k etickému správaniu. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa cítia vinní, majú tendenciu byť štedrejší alebo sa snažia napraviť poškodené vzťahy. Napríklad výskum zistil, že jedinci s pocitom viny boli ochotní prispieť viac peňazí na kolektívny účet či urobiť iné kroky na obnovu harmónie vo vzťahoch. Táto emócia však môže klamať, keď sa vyskytuje v situáciách, kde k žiadnemu skutočnému prehrešku nedošlo.

Ak ťa často ovládajú pocity viny, odborníci odporúčajú niekoľko praktických krokov. Skús rozpoznať, či to pramení z reálneho skutku alebo iba z neprimeraných očakávaní, ktoré na seba kladieš. Pokiaľ si nepochybila, stanov si zdravé hranice, s čím ti pomôžeme TU. Okrem toho nedovoľ druhým, aby manipulovali tvojimi emóciami. Terapia alebo rozhovor s blízkou osobou môže pomôcť získať nový pohľad na situáciu. To ale nie je všetko.

V najbližších riadkoch ti spolu s psychologičkou poskytneme pohľad na to, ako pocity viny vznikajú, aké môžu mať následky a aké kroky by si mala podniknúť na ich spracovanie. Treba si však uvedomiť, že pocity viny vnímame rôzne. Dajú sa efektívne zvládať a transformovať do nástroja osobného rastu.

Prečo nás trápia pocity viny?

„Zvláštnosťou pocitov viny je ich schopnosť objaviť sa aj v situáciách, keď nemáme objektívny dôvod cítiť sa vinní. Objektívne nepodložené pocity viny môžu byť dôsledkom našich vnútorných presvedčení z detstva alebo iných minulých skúseností. Ako aj dôsledkom našich očakávaní či nesprávnych interpretácií udalostí,“ opisuje odborníčka na úvod.

Dodáva, že tieto emócie sa viažu na naše morálne štandardy či pocity zodpovednosti. „Môžeme ich nazvať i akýmsi mechanizmom, ktorý koriguje naše správanie v zmysle zachovania súladu medzi našim správaním a hodnotovým systémom.“

zdroj: Freepik/svetlanasokolova

V rodinách, kde sa kladie dôraz na dokonalosť, disciplínu alebo dodržiavanie vysokých morálnych štandardov, môže byť pociťovanie viny normálnou reakciou. „Rodičia, ktorí používajú manipuláciu alebo tresty ako nástroj výchovy, môžu u detí vyvolať pocity viny, aj keď ich správanie nebolo zlé. Kultúrne normy, ako napríklad silná orientácia na úspech, môžu takisto spôsobovať, že jednotlivci sa budú cítiť pod veľkým tlakom a v prípade zlyhania vinní,“ opisuje ešte.