Myslím, že nikdy nezabudnem na ten večer, keď sme sa prvýkrát stretli. Na tú chvíľu, keď sa to celé začalo. Motýle v bruchu a ten krásny pocit zaľúbenia, ktorý pozná každá z nás. Myslela som si, že to už nikdy nezažijem, že už nikdy nestretnem niekoho, kto by zaplnil to boľavé prázdne miesto vo mne, ktoré zanechal človek pred tebou.
Strach, ktorý som mala predtým ako si prišiel z toho, že naše stretnutie nedopadne dobre ma po čase opustil. Obávala som sa, že pri tvojej povahe neprijmeš mojich priateľov a možno ani samotnú mňa. V ten večer sme zistili, že toho máme veľa spoločného, od úplne banálnych vecí ako je hudba, filmy, seriály cez názory až po našu minulosť, ktorá bola svojím spôsobom rovnaká. Obaja sme v nej prežili niečo, čo nám možno navždy zmenilo život. Cesta domov bola veselá, tvoj vtipný spev počujem vo svojej hlave dodnes a pri myšlienke naň mi je vždy na smiech.
„Spomínaš si, ktorú pesničku si mi spieval v ten večer, keď si ma viezol domov?„
pixabay.com
Takto to s nami išlo ďalej. Dlhé rozhovory do skorých ranných hodín ma prinútili veriť v to, že si dokážeme pomôcť liečiť rany navzájom. Že ty budeš ten, o ktorého sa skutočne oplatí bojovať, pre ktorého sa ráno oplatí usmiať, či vstať z postele. Myslela som si, že len ja som tak strašne utáraný človek, ktorý rád rozpráva bez zastavenia, no prekvapil si ma tým, že si rozprával rovnako veľa ako ja a prerušiť ťa bolo veľmi ťažké. Mali sme toho spoločného veľmi veľa.
Chýbajú mi noci, keď sme spolu fajčili na balkóne a rozprávali sa o veciach, o ktorých sme predtým hovoriť nedokázali. Vážila som si tvoju dôveru a tak ako si ju ty dával mne, som ju ja dávala tebe. Stali sa z nás tí „najlepší priatelia“. Spomínaš si na naše filmové maratóny? Keď sme za celý večer pozerali tri filmy za sebou? Nikdy by mi nenapadlo, že znova spravím tú istú chybu a znova mi osud vezme tak skvelú osobu zo života, akou si bol ty.
pixabay.com
Takto čas medzi nami bežal. Vedela som, že keď sa budem cítiť zle, budeš tu pre mňa. Budeš počúvať moje každodenné problémy, rozosmievať ma, keď mi bude smutno, prídeš za mnou v noci a budeš so mnou jazdiť kde sa dá, pretože potrebujem utiecť pred realitou. Že mi cez prednášku prinesieš do školy kávu, keď budem unavená. Bol si mojou najväčšou oporou a veľkým šťastím. Málokto má možnosť v živote zažiť to, čo som ja zažila s tebou. Som šťastná a vďačná a vždy budem, že som to mohla prežiť s tebou, naše priateľstvo bolo výnimočné.
Ako väčšina príbehov aj ten náš skončil. Skončil nepekne a veľmi smutne. Naše okolie a priznám sa aj ja sama som vždy čakala na tú chvíľu, kedy mi povieš, že ma máš rád a že v tom nie som sama. Žiaľ, mal si ma rád, len stále menej ako ja teba. Viem, že si sa snažil mať ma rád viac ako si dokázal avšak, to čím si prešiel ti to stále nedovolilo. Bola som hnusná, viem, prehnala som to a zachovala sa k tebe škaredo. Je mi to ľúto a stále dúfam, že mi jedného dňa odpustíš všetky moje chyby, ktoré som voči tebe spravila.
Tento príbeh a článok je venovaný tebe. Ďakujem ti za všetko, čo som mohla s tebou prežiť, za všetko, čo si ma naučil. No v prvom rade ti ďakujem, že som mohla byť na malú chvíľu súčasťou tvojho života. Prajem ti, aby sa ti darilo a hlavne aby si raz našiel dievča, na ktoré, ako si ty vždy hovorieval „sa pozrieš a budeš vedieť prečo“.
