Už si sa zoznámila s toľkými ľuďmi. Vždy začínaš s úvodným slovom Ahoj a očakávaš, že nikdy sa nebudeš musieť rozlúčiť. Zvyčajne však vždy príde posledné Zbohom. Síce nemusí byť vyslovené, ale aj v tvojej duši alebo mysli je zaznamenané ako koniec. Prečo sa vždy musíme rozlúčiť?
„Prečo sa zamilovať, keď sa rozídeme? Prečo sa vznášame vysoko, ak nakoniec všetci spadneme? Prečo hrať hru, keď to nie fér. Prečo rozprávať k Bohu, keď nemáme ani dôkaz, že tam je. Prečo hovoriť ahoj, keď musíš nakoniec vysloviť zbohom. Prečo sa zbližovať s niekým, keď vieš, že sa tvoje srdce môže opäť zlomiť.
Nevidím žiadne dobro v tom, čo sa mi stalo. Nemôžeš ma urobiť šťastnou, keď som smutná. Som typ dievčaťa, ktoré vidí pohár poloprázdny. Nevidím nič dobré na tom všetkom zlom. Nedokážem nič urobiť v zlých časoch. Viním cely svet. “ – text s pesničky I Blame The World (Sasha Sloan).
Určite si sa po mnohých sklamaniach v tomto texte našla aj ty. Pýtaš sa, koho máš viniť. Prečo sa to deje a kedy ťa čaká šťastný koniec. Prečo do pekla nemôže prísť konečne aspoň jeden kompatibilný človek. Čo si urobila zle? Prečo je to tak? Na koho sa máš obrátiť?
Koľkokrát sa budeš musieť rozlúčiť z mužom, aby už konečne prišiel ten pravý? Koľkokrát budeš musieť povedať zbohom, kým prídu tí správni ľudia do tvojho života?
Prečo stále hráš dookola tu istú hru. Znova ten istý začarovaný kruh. Príde niekto a po čase opäť odíde. Bojíš sa znova zamilovať? Keď zažiješ autonehodu, aj tak niekedy v živote doňho zasa nasadneš. Aj lietadlá občas spadnú, no ani to ťa neodradí od letnej dovolenky pri mori. A to aj napriek strachu, o ktorom vieš.
Neboj sa zamilovať, možno to už konečne bude ten pravý alebo to bude maximálne to isté. Nič nové to aj tak nebude. Nakoniec aj tak budeš musieť znova povedať ahoj so strachom, že znova príde zbohom.
