Občas príde do nášho života niekto ako hurikán.
Zanechá po sebe iba spúšť.
Možno je to naša chyba, že sme to dovolili, ale vieme sa predsa pripraviť na hurikán?
Na niekoho, kto si berie, čo chce…
Myslím, že nie, ani keď máme postavený bunker.
A tak si prišiel do môjho života ty.
Včera sme sa boli porozprávať. Už som ani nečakala, že zavoláš. Vždy meškáš a nikdy neviem či prídeš alebo je to len perfektná ilúzia.Vonku pršalo a úprimne, ani sa mi nechcelo ísť niekam, ale mala som neporiadok v hlave a bola som nahnevaná na teba. Obula som si šlapky a vetrovku, mala som na sebe pyžamo a drdol, keď som sa išla s tebou poprechádzať. Vyzerala som celkom komicky o jedenástej večer, no ty si to absolútne neriešil. Vždy ti bolo jedno ako vyzerám, lebo si mal rád moje JA.
unsplash.com
Chcela som s tebou riešiť veci, také veci, ktoré som si nevedela nechať uležať v hlave.
Snažila som sa ich poskladať do škatuľky, uložiť ich do krabice s názvom SPOMIENKY. Tak ako staré listy si s rozpitým atramentom si písal dedko s babkou, ale nešlo to. Niečo mi vravelo, že ešte nie je koniec tohto príbehu. Stále som mala pocit, akoby tie listy mali mať pokračovanie, niekde v budúcnosti…
Chcela som ti povedať, čo mi vadí.
Chcela som byť úprimná.
No ty si už od začiatku vedel, že MY by sme zničili všetko okolo nás.
„Len slova krvácajú. Medzi tými stránkami ma proste držíš“-Ed Sheeran
