Keď sme ležali na lúke, ruka v ruke, bola to dokonalá chvíľa. Ty si bol pre mňa dokonalý muž. Chlap, o akom som vždy snívala, taký, akého som si pri sebe predstavovala už od malička. Hovorili nám, že sme sa našli, vraj máme šťastie. Pýtam sa teda, kam sa to šťastie pominulo? Kam si zmizol ty, ak sme si boli súdení?
Nebola to láska na prvý pohľad, no bola silnejšia, než všetky tie, ktoré som dovtedy pocítila. Zistila som, že nezáleží na ničom inom, len na tom, či si dvaja ľudia rozumejú aj bez slov. Či ich spájajú rovnaké veci, chémia v posteli, absolútna dôvera v rozhovoroch, … pri tebe som bola najlepšou verziou samej seba, nikomu som sa tak neotvorila. Ale moje srdce sa muselo nečakane zavrieť.
Dokonalý muž v nedokonalom svete
Všetko bolo také, aké som to poznala z mojich obľúbených filmov. Zabudla som však, že tam vždy došlo k nejakej zápletke. K problémom, kvôli ktorým sa zaľúbenci museli odlúčiť len preto, lebo im to nepriali okolnosti. A to sa stalo aj nám. Je ťažké povedať, kto a čo na tom nesie najväčší podiel viny. Jednoducho, problémy a prekážky sa nakopili až tak, že sme ich už nevládali prekročiť.
Chceli sme, snažili sme sa. Ale občas je ten osud silnejší a nie vždy sa dá proti nemu bojovať. A tak nám došli sily a pochopili sme, že prišiel koniec. No ver, že v mojom srdci to nikdy neuzavriem. Nemôžem ťa vymazať z mojej mysle, pretože ty si ten, ktorý bol výnimočný. Ten, ktorého nemôže nikto nahradiť. Avšak, musím sa snažiť nechať tie spomienky pomaly blednúť.
Zrejme to tak malo byť. Môj dokonalý muž sa tu objavil a potom mi ho osud vzal preč. Chcela by som len veriť, že tak, ako budeš ty pre mňa tou najkrajšou spomienkou, budem pre teba aj ja tým istým. Chcela by som, aby si vedel, že si výnimočný chlap a želám ti, aby si raz spoznal ženu, ktorá ti to dokáže. Ja to už byť nemôžem.
