Láska hory prenáša. Zamyslela si sa niekedy nad tým, ako sa dajú tieto slová vysvetliť? Väčšinou ich chápeme tak, že ak je človek zamilovaný, dokáže spraviť pre svoju lásku aj nemožné. Rovnako tak dvojica, ktorá spoločne zvládne všetky prekážky. Aj také, pri ktorých ich od seba hory doslova delia. Avšak, jej sila nemôže vychádzať len z jednej strany.
Vo vzťahu sú vždy dvaja. A preto sa všetko, čo sa ich týka, má násobiť či deliť práve dvomi. To, čo svojmu partnerovi dávaš, by sa ti malo aj vrátiť. Žiaľ, častokrát to funguje tak, že milujeme viac, než sme milované.
Je nám všetkým jasné, že by to tak nemalo byť, že to nie je v poriadku, ale máme strach, že prídeme aj o to málo, čo máme. A tak sme my tie, ktoré sa snažia za oboch.
Láska hory prenáša, no kto jej dáva tú moc?
Aké sme niekedy naivné, však? Myslíme si, že ak sa budeme snažiť čo najviac, ak budeme dokonalé partnerky, ak prevezmeme zodpovednosť a budeme bojovať s problémami, ktoré prídu, budeme tie, ktorým sa všetka tá láska vráti. Ale aby sa hory pohli, potrebuješ ešte jeden pár rúk, ktoré ti s nimi pomôžu. To je podstata lásky, nebyť na ňu sama.
Nikdy to tak nefungovalo a ani nebude. Možno ti to bude chvíľu vychádzať a ty budeš veriť, že všetko bude rozprávkové, no čas ti ukáže, že na šťastný koniec vždy treba dvoch. A ak on do toho nedáva takú snahu ako ty, potom ťa zrejme nemiluje rovnako, ako ty jeho. Prečo potom plytvať svoju energiu na vzťah, v ktorom nie ste na jednej lodi?
Je to vzťah, v ktorom z teba vychádza to najlepšie, no tebe sa nič také nedostáva. Vzťah, v ktorom ty dodržiavaš pravidlá, no on hrá svoju hru. Vzťah, pri ktorom si verná aj stovky kilometrov od neho, no on verí, že čo oči nevidia, srdce nebolí. Ak máš pocit, že je toto aj tvoj prípad, že dávaš do vzťahu všetko, aby sa hory preniesli, možno je čas na to, aby ste ostali každý vo svojej doline. A zvlášť.
