Keď sa ma niekto pýta na rodičov, predstavím si štyroch ľudí.  Áno, štyroch.  Mám dve mamy a dvoch otcov. Som milá a dobrosrdečná po mamine, trpezlivá po nevlastnej mame, tvrdohlavá po tatinovi a priama po nevlastnom tatovi.  To som ja a za to, kým som, vďačím im.

Mali to so mnou ťažké, hlavne v časoch puberty. V puberte som mala obdobia, kedy som mala vlastnú hlavu a počúvať sa mi nechcelo.  Teraz som už dospelá a chodím si k nim po rady, ktoré  som v minulosti počúvať odmietla.

tumblr_n7qf830znh1rx10mpo1_1280 foto: napoleonfour.com

Moji rodičia mi dávajú silu, keď ju potrebujem. Aby som ráno vedela znova vstať.

Moji rodičia sú tu, keď potrebujem objatie. Také, ktoré zocelí všetky rany.

Oni ma naučili, aby som si vždy išla za svojím. Naučili ma, že cesta  nie je vždy rovná.

A, že život nie je jednoduchý.

Naučili ma, že niekedy je potrebné sa niečoho vzdať. Aby  sme sa mohli pohnúť ďalej.

Naučili ma, že aj pád na zem, je krok dopredu.

Naučili ma odpúšťať.

pexels-photo-25410 foto: unsplash.com

Nechávajú ma robiť vlastné chyby a rozhodnutia, ale sú vždy na blízku. Pripravení podať mi ruku.

Niekedy síce nesúhlasia s mojím rozhodnutím. Ale vedia, že mám stále vlastnú hlavu a že mi len tak niečo nerozhovoria.

Sú to jediní ľudia, ktorým môžem bezpochyby veriť. A sú štyria.

Štyri rôzne rady.

Štyri rôzne zážitky.

Rôzne spomienky.

A toto je pre mňa darom.  Dar, ktorý nemá každý z nás. A preto som rada, že ich mám.

 

cover foto: pinterest.com

 

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórie Life