Láska je krásna vec. A byť vo vzťahu je pre mnohé ženy šťastím. Šťastím, že si našli niekoho vysnívaného, niekoho, kto ich miluje rovnako. Až kým nepríde prvá facka. A potom druhá.
Alebo nemusí ani len zodvihnúť ruku, pretože slová jej ubližujú ešte viac. Ako je možné, že sa zrazu ženy ocitnú v takomto vzťahu? A prečo pre nich nie je jednoduché len tak to ukončiť?
Na začiatku je každý vzťah krásny. Plný milých slov, spoznávania sa, zaľúbených pohľadov a vášnivých nocí. To sú tie povestné ružové okuliare, ktoré majú ľudia na očiach, a skladajú si ich až po tom, čo ten vzťah môžu nazývať vážnym. Keď sa dvaja už tak dobre poznajú, že sa milujú aj so všetkými nedostatkami. A niekde tu nastáva pri mužoch – tyranoch problém.
Pretože sú to práve oni, čo nedopustia, aby si žena myslela, že nejaké nedostatky vôbec môžu mať. Vyzerajú vždy dobre a upravene, správajú sa slušne v každom prípade, nikdy sa nerozčúlia, nosia kvety, a vyznávajú lásku tak veľmi, ako sa to len dá. Žena sa cíti byť tou najšťastnejšou na svete, keďže je to práve ona, čo si ulovila dokonalého partnera. A tak má tie ružové okuliare na očiach dlhšie, ako je potreba.
A potom to príde. Zákazy, žiarlivosť, podozrievanie, krik. V tom horšom prípade fyzický útok. Aj keď je to zlé, žena to takto nevníma. Veď jej milovaný muž len vybuchol a doteraz sa to nikdy nestalo. Rozčúlila ho, takže vlastne si za to môže sama.
Lenže to si myslí iba ona. Pretože človek, na ktorého je tak veľmi naviazaná to povedal. Je to tvoja vina! A ona bez slova súhlasí, aj keď sa jej z tej krivdy hrnú slzy do očí. Chvíľa hororu prejde a on zrazu stojí pred ňou s kyticou v ruke a sladkými slovami sa jej ospravedlňuje. Vybuchol, mal toho veľa, viackrát sa to nestane. Ale klame, lebo po čase sa tento scenár odohrá znovu.
A bude sa odohrávať dovtedy, kým si sama žena neuvedomí, o čo tu ide. Že všetko to pozlátko bola iba pretvárka. Že zdravý vzťah nefunguje tak, že sa v ňom objavujú znaky tyranie. A že sa môže ospravedlňovať dookola, no nikdy sa to nezmení.
Nezmení sa to do chvíle, kým to ona nepochopí. Nikto iný jej v tom nepomôže. Pretože málokedy sa s tým niekomu zverí, či požiada o pomoc. A to je chyba. Je zmanipulovaná a možno sa aj hanbí. Avšak tu na tento pocit nie je miesto ani čas. Keď nechce skončiť totálne zničená, musí kričať o pomoc. Zbaliť sa, a odísť skôr, ako bude neskoro. Nesnažiť sa udržať lásku, ktorá nenapĺňa svoju podstatu.
