Zakázané ovocie chutí najlepšie. Tak sa to všade hovorí, tak sa to všade píše, tak to aj všade platí. Nikdy som si neuvedomila, akú pravdu v sebe skrývajú tie slová, dokým som nespoznala teba.
Ty si a aj vždy budeš moje zakázané ovocie. To, ktoré chcem ochutnať, to, ktoré viem, že by chutilo najlepšie… ale to, ktoré nemôžem mať.
Ľúbim ťa, ale nikdy nebudeš môj.
Cítim, ako moje vnútro zalieva pocit prázdna, ktorý tak dôverne poznám. Cítim sa veľmi slabá a veľmi zraniteľná. Dostal si ma na tenkú hranicu. Na hranicu, kde som ti dovolila nahliadnuť do mojej duše, kde som ti dovolila vedieť moje slabé stránky, kde som ti dovolila otvoriť moje srdce dokorán.
Až teraz som však pochopila, že som to nemala robiť. Nemala som to robiť, lebo to, čo som pre teba urobila ja, neurobíš pre mňa ty. Nikdy sa nebudeš cítiť pri mne tak, ako sa cítim ja. Nikdy sa na mňa nebudeš dívať tým pohľadom, ktorý by hovoril, že ma miluješ. Ak ti toto všetko nedáva zmysel, v poriadku. Ide o lásku. Láska niekedy nemusí dávať zmysel. Stačí, že ju budeš rozdávať. Aj ty, čo to čítaš.
Keby si mi dovolil, dala by som ti toľko lásky, koľko by som vládala. Zažili by sme spolu všetky tie veci, ktoré spolu zažívajú zamilované páry. Občas by sme si urobili romantický večer, pri sviečkach a milovali by sme sa. Inokedy by sme jedli pizzu, mali by sme oblečené tepláky a smiali by sme sa na sebe.
Keby to bolo v mojich silách, stala by som sa ja pre teba tou pravou. Keby išlo zmeniť čas, veľa vecí by som urobila inak. Avšak niektoré veci sa nedajú zmeniť, niektoré veci zostanú rovnaké. Ako aj to, že ty budeš pre mňa navždy zakázané ovocie.
Zostáva mi len predstava o nás dvoch.
