Bez teba sú moje dni naplnené smútkom. Bez teba sa cítim, akoby už nikdy nemalo svietiť slnko. Ako keby všetka tá bolesť tu mala ostať navždy. Priveľmi to bolí a neviem, ako ísť ďalej. Toľko sľubov, ktoré sme si dali a ktoré nikdy nedodržíme. Toľko plánov, čo sme si naplánovali a nikdy ich už neuskutočníme. Mrzí ma to. Naozaj. Veľmi ma to mrzí. Ľutujem všetko zlé, čo som urobila.
Ľutujem každý moment, pri ktorom som ti nedala najavo, že ťa milujem.
Ľutujem, že som ťa nezahrnula láskou, ktorú si si zaslúžil. Aj každé zlé slovo, či nepekný pohľad alebo negatívna nálada, ktorú som si vybila na tebe, ma mrzí.
Ale zo všetkého najviac ma mrzí to, že som ťa nechala ísť.
V ten deň, keď si to skončil, akoby sa mi zrútil celý svet. A stále sa rúca. Mala som spraviť viac. Viac pre teba, viac pre nás. Nedovoliť ti myslieť si, že mi za to nestojíš alebo nedovoliť medzi nás pustiť iných.
Tá vina so mnou pôjde po celý čas.
Bol si to jediné, čo ma robilo šťastnou, spokojnou, bol si to, čo stálo za všetko na svete. Ale už je neskoro ľutovať sa a plakať. Ty si inde a ja tiež. A hoci by sme mali byť spolu, niekde inde, ďaleko od tohto všetkého zlého, čo sa tu stalo, každý sme sám a niekde, kde nemáme byť. Odpusť mi to zle, odpusť aj iným, že zničili v nás toho toľko. Ja sa o to pokúsim tiež.
Ale nikdy nezabudnem na Teba, na tvoje slová, tvoju úprimnú lásku a radosť, ktorú si mi každý deň prinášal. V mojom srdci budeš žiť navždy, lebo ťa milujem.
A milovať ťa budem, nech už si kdekoľvek a s kýmkoľvek. Budeš tým jediným mužom, ktorý dal význam láske. A tým prvým, ktorého som chcela pri sebe po celý život.
P. S.: Milujem Ťa
