Fajn. Je noc. Asi pol štvrtej. Vonku sa začína brieždiť ďalší sychravý deň. Počujem kvapky dažďa, ktoré padajú na okno v mojej izbe. Na to okno, pri ktorom som sedávala s hrnčekom čaju a myslela na teba, keď bola búrka. V búrkach sme objavovali seba samých. Najskôr som nerozumela, čo tvoje pocity znamenali. No teraz chápem, keď pozerám von a počúvam svet. Bolo zvláštne pochopiť to všetko. Preto bolo za tým veľa bezsenných nocí.
Priznávam, znovu som si našla tvoje telefónne číslo v konverzácii z dávnych čias. Uložila som si ho len do poznámok so slovami „Ešte nad tým premýšľaj!“. To len pre istotu, aby som nemusela čeliť toľkým výčitkám svedomia. Aj tak na druhú stranu, už som sa s nimi zmierila. No asi nie až tak celkovo, ako som dúfala.
Potrebujem zmenu. Veľkú zmenu. Zmeniť mesto, ľudí a moje spôsoby života na tomto svete. Už dávno nastal jeden problém, ktorému som konečne odhodlaná čeliť. A už nejaký čas mi v mysli poletujú len tri otázky.
Potrebujem odpustenie ja, alebo ty?
Kto z nás dvoch sa potrebuje konečne zbaviť niečoho, čo zaťažuje myseľ?
A kto z nás dvoch by mal prestať toľko premýšľať nad minulosťou?
Mám jednu teóriu, na ktorú som prišla minulú noc, keď som nemohla zaspať. Stretnime sa a vyjasnime si všetky nedoriešené záležitosti. Všetky tie, pred ktorými si pravidelne zatváral oči a nechcel si ich riešiť. Som si istá, že teraz ťa to všetko škriepi a že nemáš čisté svedomie. A úprimne ti poviem, že o to mi celú tú dobu išlo. No teraz už nechcem aby si sa trápil. Lebo som konečne rozhodnutá vyškrtnúť ťa zo svojho života. Potrebujem sa posunúť ďalej a s tebou by to naozaj nešlo.
Asi by som súhlasila aj s tým, aby to bolo v tej istej kaviarni, kde to všetko začalo.
Pokojne si môžeme vykričať do očí všetko, čo nás trápi a čo sa nám nepáči. Vypočujem si ťa, no ty si budeš musieť vypočuť aj mňa. Teda, až potom, keď v ten deň tvoj rozum premôže tvoje ego.
Preto mám v ruke už druhú šálku čaju, ktorý ty nemáš rád a premýšľam nad tým, že ti napíšem správu. A pevne verím tomu, že sa čoskoro odhodlám. No ako sa poznám, tá správa bude obsahovať len pozdrav, miesto a čas. Na nič viac si v tú chvíľu určite netrúfnem.
No na druhú stranu som si istá tým, že pri našom poslednom plánovanom stretnutí dám za všetkým jednu veľkú bodku.
A tá bodka bude začiatok nového života, ktorý neúprosne potrebujem.