Či je niekto extrovert alebo introvert nie je tak úplne slobodné rozhodnutie. Niektoré vlastnosti máme vrodené, na ďalšie má vplyv okolie a iné životnými skúsenosťami skrátka získame. Ani to či je niekto sangvinik, melancholik, flegmatik alebo cholerik si nevyberáme. Áno, môžeme sa snažiť svoju osobnosť ovládnuť alebo potlačiť. Ale v hĺbke ostaneme rovnakí. Preto nesúďme či je lepšie byť to či ono, pretože práve vďaka týmto odlišnostiam je svet magické miesto.
Je extrovert prirodzený vodca?
V mnohých prípadoch naozaj áno. Často to ani nie je jeho cieľom. Jeho osobnosť a charizma však vyžaruje niečo, čo ľudí priam priťahuje. Netvrdím, že introvert nemôže byť vodca. Len si myslím, že majú extroverti jednoduchšiu cestu. Už pri vchode do miestnosti, niekedy po dlhšom pobyte v nej, si ich skrátka všimnete. Nerobia to naschvál ani násilne. Je to súčasť ich osobnosti. Pri pohľade do minulosti, ale i do dnešnej politiky vidíme, že mnohí extroverti sú len tvárou a v pozadí sú ľudia čo v skutočnosti ťahajú za nitky. A niektorí dokážu prirodzene a dobre viesť, lebo to proste „majú v sebe“. Pointou je, že extroverti dokážu ľudí zaujať. Dokážu sa predať. Pre niektorých je viesť priam osudom, i keď sa tomu bránia. Pre niektorých je to prekliatím.
Ako by sme vlastne klasifikovali vlastnosti extroverta?
Rôzni autori uvádzajú rôzne vlastnosti a ja nie som psychológ, ale tu sú tie všeobecne známe:
- spoločenský
- komunikatívny
- ľahko nadväzuje kontakty
- temperamentný, energický
- smelý, priebojný
- aktívny
- otvorený
Extrovertnosť nemusí znamenať negatívum
Ak sa niekto sa chová až priveľmi srdečne resp. podľa nejakého zastaralého kódexu málo hanblivo, ihneď si o ňom pomyslíme svoje. Bez premyslenia a skôr ako ho spoznáme ho odpíšeme. „Je falošný. Nie je normálne aby mal niekto toľko kamarátov. Nikto sa nemôže toľko usmievať. Nehanbí sa za seba?“ Niekedy ich považujeme dokonca za namyslených, lebo pôsobia akoby si mysleli, že môžu všetko. Pravdou je, že takéto správanie je súčasťou charakteru a profilu danej osoby. To, že sa nehanbí a nemá strach je viac obdivuhodné ako opovrhnutiahodné (pokiaľ je to v rozumnej rovine). Extrovertnosť z nikoho nerobí zlého človeka. Býva k ľuďom viac srdečný a otvorený a mnohí ho za jeho úprimnosť majú radi. Veľa známych nemusí znamenať veľa priateľov. Nehovoriac, že ich môže mať všetkých úprimne rád, nemusí by falošný. Ani nemusí chcieť v prvom rade zaujať. Áno, je rád stredobodom pozornosti, ale vie ju dopriať aj niekomu inému.
Buďme féroví
Môžeme ovplyvniť to kým sme. Dokonca môžeme ovplyvniť aj to akí sme. Životné skúsenosti nás často nadobro zmenia alebo poznačia. Vnímajme to ako sa ľudia okolo nás cítia, akí sú. Je v podstate jedno či ste extrovert alebo introvert. Dobré priateľstvá a vzťahy na tejto psychologickej definícií nestoja. Ak sa ľúbite a dokážete spolu komunikovať, vyhrali ste. Áno, táto definícia do veľkej časti ovplyvňuje náš život a niekedy by sme sa jej najradšej zbavili. Lenže je našou súčasťou ako hnedé vlasy (môžete ich prefarbiť, ale z mysle ich nevymažete), ako reflex dýchania, skrátka je to dané. To najlepšie čo môžete spraviť je, že sa prijmete a budete mať radi presne takí, akí ste. Niekedy nás ľudia majú radi práve pre naše zlé stránky, pretože ony z nás robia obyčajných a zraniteľných ľudí. Extrovertnosť nie je chyba ani trápna snaha zaujať. Je to dar, len s ním musíme vedieť správne naložiť.
