Lenka Sršňová predstavuje mladú generáciu módnych návrhárov na Slovensku, ktorí sa snažia ukázať ľuďom, že originálne kúsky od módnych návrhárov nie sú len pre bohatých ľudí. Porozprávala nám o tom, ako sa mení slovenská módna scéna, o tom, aké dôležité je mať dobrý tím a tiež o tom, že ľudia v zahraničí začínajú rozpoznávať a oceňovať slovenskú módu.
Ahoj Lenka, povedz nám na začiatok, ako ty vnímaš módu?
Móda je pre mňa komunikačný prostriedok. Rozprávam ňou príbehy. Rada obliekam ľudí, pretože cez odev je možné povedať veľa. Odevom hovoríme akí sme, akí by sme chceli byť a reagujeme na spoločenské a kultúrne udalosti doby, v ktorej žijeme. Odev je naša druhá koža a mňa naozaj baví tvoriť ju zákazníkom na mieru ☺
Poďme k začiatkom tvojho podnikania a tvojej kariéry v módnom priemysle. S čím si mala najväčší problém? A čo ťa naopak prekvapilo a išlo to super ľahko?
Profesionálne som sa začala venovať móde, keď som skončila VŠVU v roku 2009. Samozrejme na začiatku to nebolo až také profesionálne v pravom slova zmysle a podnikaním by som to vôbec nenazývala. Bola to túžba a potreba tvoriť a prinášať ľuďom alternatívu v obliekaní. Od začiatku som vedela, že chcem pracovať sama za seba, lebo mám v módnom svete čo povedať. Mnohí módu považujú za veľký biznis. Je to pravda, ale zároveň aj ilúzia. Záleží, z akého uhla pohľadu sa na ňu pozeráte.
U mňa šlo vždy o prekračovanie hraníc. Každou kolekciou, či projektom, si nastavujem latku a snažím sa ju prekonať. Týka sa to technologických postupov, experimentovania s potlačami, vývoji materiálov, novými spoluprácami s dizajnérmi, umelcami, či výrobcami . Je to zábavné, ale občas aj ťažké. Svoju značku robím intuitívne, avšak rada si nechám poradiť, keď riešim závažné situácie. Mám okolo seba tím, ktorému dôverujem a považujem ich za profíkov vo svojom odbore. Samozrejme vždy sa nájdu problémy, no naučila som sa nebrať ich tragicky, ale ako moment, ktorý ma posúva ďalej.
Fashion marš! 2016, kolekcia BonBon, foto: Welin
Tvoje dizajny sú veľmi jedinečné, plné farieb a rôznych vzorov. Čo ťa inšpiruje?
Inšpirujú ma mnohé veci. Situácie zo života, bežná každodenná realita, filmy a fikcia, cestovanie, história aj ľudia, ktorí sa v mojom živote objavujú. Všetky podnety potom spracovávam a v mojej fantázii sa menia na témy, ktoré v kolekciách dominujú. V podstate si tak vytváram môj vlastný farebný a často aj rozprávkový svet, ktorý v podobe odevov dostávam do každodenného života svojich zákazníkov.
Ty si sama spolupracovala so svetovými značkami. Začínajú ľudia v zahraničí rozpoznávať slovenské značky a dizajny?
Myslím si, že áno. Je to vďaka tomu, že na Slovensku aktívne ožíva mladá módna scéna a vzniká kreatívne prostredie pre dizajn všeobecne. Pribúdajú akcie, kde sa môžu dizajnéri prezentovať, obchody a podujatia, kde môžu predávať. Máme tu inštitúcie, ktoré dizajnérom pomáhajú a vzdelávajú ich.
Toto sa deje aj v okolitých krajinách a je samozrejmé, že sa tieto scény navzájom sledujú, prestupujú a vymieňajú si skúsenosti. Dizajnéri tak navštevujú módne a dizajnérske podujatia v zahraničí a ovplyvňuje to aj ich autorské vnímanie dizajnu a tvorby. Napriek tomu dizajnéri ostávajú originálni a je citeľná identita krajiny, z ktorej pochádzajú. Nemyslím tým len folklór. Skôr mám na mysli prirodzený kultúrny vývoj krajiny, jej korene, históriu či povahu.
Kolekcia Galaktika 2014, foto: Nástupište 1 – 12
Nepremýšľala si nikdy, že by si odišla do zahraničia pracovať pre nejaký veľký módny dom?
Niekedy sa nad tým zamyslím, ale som presvedčená, že to, čo robím a ako to robím, je moja cesta. Keď mám slabé chvíľky, rozmýšľam, aké by to bolo príjemné pracovať pre niekoho, robiť to čo sa povie a zadá, dostávať pravidelný plat a neriešiť finančné, produkčné a existenčné potreby značky…
Každopádne, vždy to skončí myšlienkou, že robiť to, čo ma baví, byť si sama sebe pánom a mať slobodu, je v dnešnej dobe vzácnosť. Je to to najdrahšie, čo dizajnér môže mať. Ak by som však v budúcnosti dostala nejakú zaujímavú pracovnú ponuku, nevylučujem, že by som nad ňou nerozmýšlala.
Na Slovensku sa tvorí mladá generácia super módnych dizajnérov a podporuje sa veľa iniciatív na podporu slovenských výrobkov. Ako funguje vaša spolupráca?
Móda je tímová práca. Robiť módnu značku a rozvíjať ju nedokáže jednotlivec sám. Ja osobne rada spolupracujem s inými dizajnérmi a umelcami. Posúva a rozširuje to moje možnosti v tvorbe a myslím, že je to vzájomné. Dôležité je dostať sa k ľuďom, s ktorými si rozumiete a ste na jednej vlne. Vtedy sú spolupráce zábavné a výsledky vynikajúce a úspešné a veci fungujú ako majú. Týka sa to grafiky, vizuálnej identity značky, textilného dizajnu, fotografie, produkcie, marketingu, výroby……Môj tím je malý a funguje na osobných a veľmi priateľských vzťahoch.
Ty sama zdôrazňuješ potrebu podpory našich slovenských značiek. Ako je to so zákazníkmi? Ako vnímajú ľudia značku “created in Slovakia”?
Keď som pred siedmimi rokmi začínala, návrhár bol pre bežného zákazníka niečo nedosiahnuteľné. Túto predstavu formovali hlavne médiá, ktoré okolo návrhárov vytvárali auru niečoho drahého, luxusného, čo si mohli dovoliť len bohatí ľudia. Myslím že dodnes s týmto mýtom bojujeme. Z praxe vnímam, že ľudia sa nás boja. Majú strach skontaktovať sa s dizajnérom, dohodnúť si stretnutie, spýtať sa na cenu modelov, lebo majú predstavu že modely sú veľmi drahé. Potom, keď navštívia môj atelier, sú očarení.
Modely samozrejme majú svoju cenu, ale nie sú nedosiahnuteľné. Majú svoj príbeh, sú vyrábané na Slovensku, často sú vyhotovené klientovi na mieru a z kvalitných materiálov. Zákazník tak zažije výrobu svojho odevu, vidí ako model vzniká a vytvorí si k šatám osobnejší vzťah, ako keď si ich anonymne kúpi v obchodných reťazcoch. Mať odev od dizajnéra je zážitok v pravom slova zmysle.
Momentálne je na Slovensku velká ponuka domácich značiek, či dizajnérov. Môžete nájsť takmer všetko. Detské odevy, voľnočasovú módu, business modely, odevy na každodenné nosenie, či svadobné a večerné róby. Rovnako nájdete suveníry a darčekové predmety Made in Slovakia, doplnky, bižutériu, šperky, keramiku, sklo, úžitkové predmety a mnohé iné produkty, ktoré súčasní dizajnéri a tvorcovia ponúkajú. Ponuka je bohatá, stačí sa len rozhliadnuť a navštíviť svojho obľúbeného dizajnéra, či značku.
Kolekcia galaktika 2014, foto: Nástupište 1 – 12
Veľa akcií sa koná v Bratislave. Plánujete nejaké eventy aj v ostatných mestách na Slovensku?
Je všeobecné pravidlo, že najviac akcií je vždy v hlavnom meste. Je to prirodzené, keďže tu je väčšia kúpna sila, viac pracovných príležitostí a kultúrne podujatia ľahšie nájdu svoje publikum. Sú tu situované aj kultúrne inštitúcie ako divadlá, galérie, múzeá….
Určite je potrebné prezentovať sa aj mimo hlavného mesta. Ľudia, ktorí milujú dobrý dizajn sú všade. S kolegyňou Ninou Šoškovou som vytvorila podujatie Vytvorené na Slovensku, kde sa zaoberáme problematikou dizajnu, umenia a ľudovej kultúry. Práve tento projekt je putovný a bude sa odohrávať vždy na inom mieste. Minulý rok sme spracovali Čičmany a toto leto si posvietime na slovenského maliara tvoriaceho v Ružomberku, Ľudovíta Fullu.
Otázka, ktorá veľmi rezonuje spoločnosťou, je udržateľnosť v módnom priemysle. Máš pocit, že táto téma je dostatočne rozoberaná a máme dostatočné informácie?
Módny priemysel vo svete funguje na iných princípoch ako naše lokálne značky a slovenskí dizajnéri. Veľké svetové reťazce a značky fungujú na princípe konzumu. Ročne nás zahlcujú množstvom sezónneho aj mimosezónne tovaru, často sa však modely neustále opakujú a v podstate neprinášajú nič nové a kvalita materialov je tiež občas diskutabilná. Na trhu je množstvo značiek a je na zákazníkovi, čo si vyberie a čo svojou kúpou podporí. Keď ľudia chcú, dostanú sa k potrebným informáciám. Myslím, že úlohou dizajnérov je nielen prinášať nový dizajn, ale aj vzdelávať zákazníkov. Aby vedeli, čo si kupujú a aký príbeh rozprávajú ich šaty.
foto: Fashion marš! 2015„ kolekcia COLORCODE, foto: Jakub Gulyás
Ľudia si však často povedia, že pekná myšlienka, ale ja si to nemôžem dovoliť. Prečo by sme mali teda dbať na to odkiaľ naše veci pochádzajú a aký to má vplyv na prostredie?
Cena odevu, za ktorý zaplatíte v obchode je jedna vec, cena výroby odevu je druhá vec. Myslím si že hodnotu tvorí práve príbeh odevu. Ako vznikol, kto ho vyrobil, aký materiál bol na výrobu použitý, kto vám odev ušil… Ak napríklad za bavlnené tričko zaplatíte v módnych reťazcoch 5€, stojí za zamyslenie, aké pracovné podmienky poskytuje týchto 5 € výrobcom. Koľko dostali napríklad pracovníci, ktorí spracovali bavlnu do priadze, vyrobili látku, následne ju zafarbili, prípadne na ňu potlačili dezén, tričko ušili, potom sa tričko muselo dostať z miesta výroby do miesta predaja, a na tom aby sa predalo, pracuje tiež veľké množstvo ľudí a ešte je v cene zarátaný zisk….
Nehovoriac, že aj cena vypestovania bavlny nie je zanedbateľná, keďže neustále riešime neblahé vplyvy módneho priemyslu na životné prostredie. Preto keď u slovenského dizajnéra a výrobcu, vyrábajúceho v domácom prostredí, kúpite tričko za 35€, cena je na mieste a vaše peniaze podporujú domácu produkciu a ekonomiku.
Nakoniec nám povedz, aký je tvoj najväčší sen, ktorý by si chcela v oblasti módy dosiahnuť?
Momentálne pracujem na tom, aby moja značka mohla fungovať na princípe malých sérii a aby som mohla odevy dodávať aj mimo Slovenska. Novinkou je aj e-shop, ktorý beží od apríla a stale je na ňom čo vylepšovať a dopĺňať ho zaujímavými kúskami. Tento mesiac sťahujeme ateliér do nových priestorov na Račianskej, kde vás od júla privítame v príjemnom showroome a pri šálke kávy vám poradíme, ktorý kúsok od Lenky Sršňovej je pre vás to pravé orechové.
Mojím cieľom v nasledujúcich rokoch je otvoriť kamenný obchod, ktorý by predstavoval farebný a veselý svet mojej značky, kde by si zákazníci mohli prísť posedieť, dať si farebný koláčik a preniesť sa do rozprávkového sveta za zrkadlom ☺
Keď všetky moje plány budú fungovať na 100%, splní sa mi ďaľší sen, ktorý na ne paralelne nadväzuje. Značka bude životaschopná a bude môcť vytvoriť pracovné pozície pre celý tím dizajnérov a umelcov, ktorí teraz so mnou pracujú, pretože mi veria, že to raz dosiahnem.
zdroj fotografií, titulnej fotografie: archív L. Sršňová
