Z ničoho nič si len tak znovu vplávaš do môjho života, doslova zo dňa na deň. Z hodiny na hodinu mi spravíš v hlave aj srdci bordel a využiješ, že ťa neviem len tak ľahko odmietnuť a poslať kade ľahšie tak, akoby si si to aj skutočne zaslúžil. Začínam spomínať na minulosť, celý náš vzťah, jeho koniec… Až si nakoniec začnem uvedomovať, že to nebolo až tak dávno, čo som ešte liečila tieto jazvy. Napriek tomu však ešte moje city boli labilné a spomienkami sa začali prehlbovať aj rany. A ty si to dobre vedel a mienil to využiť vo svoj prospech samozrejme, akoby aj inak. Celý ty. Ty a tvoja sebecká povaha.
Keď to začalo v našom vzťahu už vážnejšie škrípať a vedela som, že to nebude len malá hádka alebo nejaké všedné nedorozumenie, nemienila som to nechať len tak. Porozprávať sa a vyriešiť to spolu. Veci by sa možno dali pomaly do normálu. Vtedy sa však prejavila tvoja prelietavosť a ja som si uvedomila, že som pre teba len jedna z možností, ktoré ti život vtedy ponúkal. Uprednostnil si jednoduchšiu cestu a s ňou aj novú príležitosť niekde inde. V dnešnom svete máme toľko možností… a nikdy nebudeme naozaj šťastní, keďže máme ďalšie a ďalšie možnosti. Pokazené veci sa zahadzujú a neopravujú, nahrádzajú sa novými. A toto si spravil aj ty.
Zobraziť celú galériu (4)Chcela som to vyriešiť, zachrániť nás. Bola som však na to sama. Zbabelo si to celé skončil a zhodil na mňa všetku špinu a vinu sveta. Mal by si sa hanbiť. A aj ja. Zato, že som to vôbec dopustila. Nereagoval si na moje správy, nezdvíhal si mi telefón a veľmi udatne si ma ignoroval pri akomkoľvek pokuse ta vidieť alebo nadviazať rozhovor…. Prečo som sa ťa vlastne snažila kontaktovať? Ó áno, človek neprestane milovať zo dňa na deň. Robila som to, pretože mi na tebe záležalo a bála som sa o teba. Jednoducho som to nemohla nechať všetko tak. S tým si však zjavne problém nemal. Bolo ti to všetko srdečne jedno. Po pár týždňoch si mi konečne odpovedal. Žiadal si odo mňa, aby sme si sľúbili, že sa dáme opäť raz dokopy, vraj keď už budeš vedieť, čo chceš a ja budem mať jasno v tom, čo cítim. Chcel si sa poistiť, že sa ku mne budeš môcť vrátiť. Spoliehal si sa na tieto ‚zadné dvierka‘, ktoré som ti však zatrhla už s triezvym rozumom. Viac si sa neozval.
Zobraziť celú galériu (4)Teraz, mi z ničoho nič vtrhneš do života a mojej zóny, zaplavuješ ma pozornosťou, gratuláciami a snažíš sa ma získať. Tlačíš mi do hlavy „kaleráby“ o tom, ako ti už chýbali moje povahové črty či výkyvy, moje objatia a podobne… DOSŤ! Nemám s tebou problém zaspomínať, zasmiať sa alebo len tak sa rozprávať. Naučila som sa na teba spomínať v dobrom, lebo temné myšlienky ma zožierali doslova každý deň. Ale to, čo mi servíruješ na tanier s týmto nemá nič spoločné. Už ťa k sebe nepustím.
Vzťahy nie sú len o pokojnej plavbe loďou. Existujú v ňom prirodzene aj búrky, ktoré sa učíme ustáť. Ak to však jeden vzdá, pošle do hlbiny mora, na jeho dno toho druhého. A ty si to spravil bez ohľadu na to, ako veľmi som ťa milovala. Potom sa však z oblohy začali vytrácať mraky, ukázalo sa slnko a ja som sa snažila stať znovu pokojnou hladinou mora.
