Občas máš právo byť nešťastná
Dating
Čítala som, že by bolo super, keby ľudia hovorili, čo naozaj cítia a prestali by na fb pchať pesničky s hlbokým textom v úmysle, že správny človek pochopí skrytý zmysel – lebo, nepochopí. Tak teda, takto sa cítim … A len chcem, aby si vedela, že:
je úplne v pohode, ak to tak občas cítiš aj ty…
Cítim sa naštvaná, pretože mám dojem, že život občas nie je fér. Teda minimálne dnes nie je fér .. a keď sa aj istoty začínajú rúcať, naozaj premýšľam, že začnem veriť reťazovým správam, lebo mám pocit, že tie jediné sa určitým spôsobom nikdy neprerušia.
Rovnako s tým súvisí aj to, že neznášam neúplné informácie .. neznášam, keď ľudia podajú infomráciu, ktorú sa rozhodnú spresniť priam v šibeničnom termíne s tým, že šanca na akékoľvek pokojné zvládnutie situácie je viac menej v prdeli.
Ďalej sa cítim dosť opustená a úprimne to, že bývam na intráku s tým má len veľmi málo spoločné. Nie, nie je to z únavy. Naozaj by som už konečne vo svojom živote ocenila človeka, ktorý by pri mne stál aj v týchto dodrbaných momentoch, lebo, naozaj, nie som takáto negatívna vždy. Dokonca ani nie často .. ani nie pred ľuďmi. Negatívna som len tu a teraz. Lebo je to cez sklo, cez písmenká, nikomu sa nepozerám do očí, nikto mi nevenuje ten falošný, súcitný pohľad a všetci budú prekrúcať očami len doma za laptopom, a s tým skutočne dokážem žiť.
Ďalej, cítim sa ako zlý človek. Áno, občas áno. Neznášam na sebe príšerne veľa vecí, ktoré vysielam k ostatným ľuďom, a chcem sa ich zbaviť, a neviem to. A neznášam to .. príšerne. Napríklad, naozaj, srdečne, nenávidím ľudí zaťažovať svojimi problémami, a očakávať od nich pochopenie, radu a pomoc (áno, možno to má niečo s tým, prečo som stále sama). Ale, prepáč, prečo by si mi mal rozumieť? .. Prečo by si mal mať záujem mi pomôcť? Ja neviem .. Nerozumiem .. Bojím sa. Asi, neviem … myslím si, že nie som až taký dobrý človek, aby ma niekto mal rád aj smutnú. Krásna definícia .. ozaj. Mám dojem, že keby som nebola šťastná, veselá a nerozdávala úsmev naokolo veľa ľudí, nebude vidieť dôvod, prečo byť pri mne .. presné, úplne presné ..
Keď sa nad tým zamyslím, je to strašné. Ale prečo by som práve ja mala byť dobrý človek? Nebojujem za svetový mier, nechodím protestovať proti testovaniu na zvieratách, úprimne, ani mi netrhá srdce, keď sa nepostavím starším ľuďom v električke .. nie.
Nemyslím si, že je veľa dôvodov, pre ktoré by ma ľudia mali mať radi. A preto ti nebudem hovoriť, že som smutná a nebudem čakať, že budeš pri mne stáť a podporíš ma, lebo možno nebudeš mať dôvod.
Inak, úprimne, niekedy som sama sebe dosť na smiech. A inokedy, ani neviem, či sa mi ešte chce smiať.
Preto som rada, keď som sama. Nikomu to nevysvetľuješ, na nikoho sa nespoliehaš. Si len ty, a ty sa neopustíš, ty sama sa vždy podržíš, nebudeš sa sama sebe posmievať … nikdy sa nebudeš cítiť, že si sama, lebo máš seba. Ťažko sa to vysvetľuje, ale zhruba tak to cítim.
Som rada sama, lebo naokolo nie je nikto, kto by ma súdil, kto by chcel vysvetlenia, dôvody, definície, výhovorky .. som to ja a proste sa cítim zle. A nepoviem ti prečo, nebudem ti to zdôvodňovať, ani ti to ospravedlňovať, lebo mám právo sa cítiť zle, mám právo byť občas nešťastná .. a nevážiť si to čo mám (napriek tomu, že je toho tak nesmierne veľa). A sú dni, kedy ti o tom nebudem hovoriť. Proste si to nechám pre seba. A budem nešťastná a opustená tak sama pred sebou. Pred nikým iným. Lebo tak to cítim .. a môžem 🙂
A … len tak medzi nami
teraz mi už je o niečo lepšie 🙂
