Nie, nechcem zvládať všetko
Life
Prichádzam v piatok večer domov, tresknem dverami, hádžem kabelku na posteľ a vravím si „toto už fakt nie, nevládzem!“
Je piatok večer a ja nemám chuť ísť von sa baviť??
Sediac na posteli sa mi v hlave miešajú myšlienky typu, či som urobila všetko, čo som mala, koľko mailov mi príde cez víkend, či mám v chladničke rosé a komu som sa mala ozvať… a v tom zvoní telefón, volá mi kamarátka Janka, „Lubi, budem pár minút meškať, okey?“ Mierne mätúco vravím „okay“ a rozmýšľam, kde to mám vlastne o pár minút byť.
V telefóne nastalo ticho – áno, bola to len sekunda. Ale viete, poznáte to. Keď telefonujete, sekunda ticha je veľa.
Janka: „si v pohode?“
Ja: „som okey.. dôjdeme tam naraz, tiež budem meškať, see ya!“
Vystrelila som do kúpeľne, prepudrovala nos a bežala za Jankou do kaviarne.
Nemala som čas rozmýšľať nad svojimi nerozvážnymi činmi. Nestíhala som. Zase a opäť. Ako dlho asi človek vydrží v tomto neustálom zhone? Prečo viem ostatným odpovedať na otázky a sebe nie? Prečo viem ostatným poradiť, len sebe nie? A prečo mám neustále pocit, že moje odpovede musia byť kladné? „Áno, stíham. Áno, vieme sa stretnúť dnes. Áno, viem ti pomôcť s tou prácou.“
Časom som dostala odpoveď. Sama som sa dostala do tejto situácie. Ja sama som dovolila, aby sa ku mne ľudia takto správali. Tak kde som spravila chybu?
Len som sa snažila všetkým vyhovieť a byť v domnení, že ma to urobí šťastnou. Opak bol pravdou. Nemala som chuť ísť v piatok von, lebo som bola unavená a zničená z celého týždňa. V mojej hlave sa začali kumulovať negatívne myšlienky.
Nech je už pravda akákoľvek, faktom je, že som potrebovala zmenu. Zvrat bol jednoduchý. V momente, ako som si uvedomila, kde, kedy, ako a v čom robím chybu a začala konať, resp. pracovať na svojom „upgrade-e“, cítila som sa lepšie a dnes som šťastná. Stíham presne toľko, koľko chcem. Stretávam sa len s ľuďmi, s ktorými má pre mňa význam sa stretávať. A pracovať? Prestala som. Už sa len živím tým, čo milujem.
