Nenechať so sebou zametať. Tak ľahko sa to povie, no predstava, že by sme to mali zrealizovať, je už o niečo ťažšia. Všetci mi vraveli, musíš si vybudovať doma, ale aj pred okolím nejaké mantinely, nemôžeš skákať ako pískajú, pretože ty by si najradšej zachránila celý svet ale na to najdôležitejšie zabúdaš. Dobre, chvíľu som nad tým premýšľala, ale tam to končilo.

Som naučená rozdávať sa na všetky strany a tiež mám ten typický syndróm, že viem čo odo mňa očakáva mama, otec, babka, dedko, učiteľka, kamarátky, priateľ, celý svet. Ale zabudla som, čo vlastne očakávam od seba ja. Čo chcem ja. Dokonca veľakrát obetujem svoje „šťastie“ pre šťastie niekoho druhého.

Mám takého úžasného kamaráta (volá sa rovnako ako ja, len má v mene o jedno písmenko menej), ktorého by som dopriala každej z vás. Nielenže je vždy úprimný a priamy, on je taká tá „dobrá duša“, ktorá sa vždy snaží pomôcť. A dnes sa mi znovu pokúsil poradiť, tak priamo ako to vie len on, a to som možno potrebovala. Skúsim to napísať nejak tak, ako to povedal on mne. Možno to aj vám pomôže. Bude vás to motivovať, aby ste sa rozhodli prestať sa nechať manipulovať. Akýkoľvek aspoň pokus o to je pokrok.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: thoughtcatalog.com

Je prirodzené, že máme vybudovanú nejakú autoritu v rodičov. Túto hierarchiu máme v sebe všetci, hoci príde čas, kedy sa z nej musíme posunúť. Báť sa reakcie rodiča, báť sa postaviť sa za svoje šťastie je smiešne. Tie hranice sme im pomohli vybudovať vlastne my. Pretože sme rešpektovali a stotožnili sa tiež s ich názormi, až sme zabudli na tie svoje. Sme mladí ľudia, hodnoty a zásady si už musíme začať konečne tvoriť sami. Bude to náš život. Nie našich rodičov alebo iných rodinných príslušníkov. Keď odídeme z hniezdočka, sami budeme musieť rozhodnúť, čo je pre nás správne. Budeme mať za to tú zodpovednosť, ktorú teraz veľakrát zvaľujeme na rodičov, pretože „oni za nás rozhodli“. Oni navrhli aby som šiel to a to študovať, to a to robiť, takého partnera si hľadať… Ale, žijeme náš alebo ich život? Pochopia to. Určite. Možno budú mesiac nahnevaní, ale potom nás dokonca podporia, keď uvidia, že sme sa rozhodli pre svoje šťastie a šťastní naozaj sme.

Prečo by si si nemohla okolo seba vybudovať nejakú „bublinku“ v ktorej budeš premýšľať?  Všetok svet bude mimo nej. Pretože, v tomto svete sa musíš spoliehať len sama na seba. Musíš veriť sama sebe. Nie, to neznamená, že sa máš odstrihnúť od celého sveta a lietať v oblakoch. Musíš sa len naučiť postaviť sa za seba, dôverovať sama sebe a nebáť sa. Pretože ty sa bojíš reakcie okolia. To nie je správne. Nesmieš sa nikoho báť.

zdroj: unsplash.com

No okrem toho si myslím, že sama nevieš čo chceš. Dopraj si čas a popremýšľaj nad tým. Sama si urči, čo od života chceš, sprav si v tom poriadok. Občas si naozaj musíme „utrieť zahmlené okuliare“ a nájsť nejakú cestičku. Tú našu cestičku. A nebáť sa.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.