Milujem ten pocit. Pocit, pri ktorom som hrdá na to kto som. Som hrdá na svoju postavu, na svoju tvár, na svoje krivky.. Keď som spokojná s každou maličkosťou, ktorá tvorí moju osobnosť. Milujem, keď som v šatách a v teniskách. Keď som v rifliach a košeli. Keď mám lodičky aj baleríny.
Nebýva to často, no občas to príde. Ten pocit, keď sa cítim byť nádherná. Niekedy, keď prežívam tento pocit som namaľovaná. Inokedy však mám len vlasy v drdoľe, roztrhané džíny, vyťahané tričko a cítim sa tak štýlovo. Na mojej tvári žiari úsmev, a ja si užívam každý pohľad, ktorý smeruje ku mne. Takéto dni patria mne. Rada sa na seba pozerám do zrkadla, rada sa fotím a rada stretávam či spoznávam nových ľudí, s ktorými sa chcem podeliť s týmto kráľovským pocitom. Veď v takéto dni som princezná. Spokojná princezná. Vidím sa inou ako v ostatné dni. Milujem tento pocit, aj keď vonku prší. Lebo tieto dni mi nepokazí nikto a nič.
Najviac však milujem, že v tieto chvíle dokážem kráčať tak vznešene, že dokážem sa usmievať prirodzene. Milujem, že mi žiaria oči bez toho, aby mi niekto povedal čosi milé. Zbožňujem, že sa dokážem cítiť ako žena. Ako SKUTOČNÁ ŽENA.
Často sa, my ženy, podceňujeme a zaháňame našu krásu. Často si neveríme a nechávame svoju krásu trpieť. Ale prečo? Nemôžeme zabudnúť na svoju hodnotu. Preto si v takéto chvíle spomeňme na tieto pocity plné krásy a vznešenosti. Pocity, keď sme princezné, víly, kráľovné… Pocity, keď sme šťastné. Spomeňme si na moment, keď sa na seba pozeráme do zrkadla, usmievame sa a tešíme sa ako uvidia našu krásu tam vonku. Nebojme sa bojovať.
