Každý deň je boj. Boj žiť, boj prežiť, boj za šťastie. A v celom tomto zhone, depresívnom zhone si až časom kladieme otázku: „Kedy som stihla prežiť môj život?“ alebo “ Kedy sa tento kolobeh stal mojou dennou súčasťou?“ Častokrát táto otázka zostáva nezodpovedaná, pretože pokračujeme v našich rutinách a snahách o získanie životného šťastia. A pritom sa zabúdame zastaviť, zamyslieť sa a byť vďačný..
Myslím, že mnohí z nás sa už niekedy zamýšľali nad otázkou: “Čo nás môže urobiť skutočne šťastných?” Večne kráčame v uponáhľaných davoch ľudí a naháňame sa za niečím, čo k šťastiu vôbec nepotrebujeme. Zaujímame sa o tie hmotné veci počnúc od značkového oblečenia, cez vychýrenú elektroniku až po pozemky a majetky. Aj napriek tomu, že toto všetko vlastníme, cítime prázdno a šťastie je pre nás neznámym pojmom. No v skutočnosti ho máme celý čas priamo pred sebou.
Moji blízki mi zvykli hovoriť, aby som vždy a za každých okolností žila svoj život pre maličkosti..
Aby som žila pre tie ružovooranžové východy slnka a ešte jasnejšie západy v pastelových farbách..
Aby som žila pre výlety, zážitky, jazdu na bicykli, korčuliach. Pre hudbu v ušiach a vietor vo vlasoch..
Aby som žila pre ľudí, ktorí dokazujú, že svet nie je iba to chladné, trpké a cudzie miesto, za ktoré ho častokrát považujem..
Aby som žila pre zázraky, akými sú dobro a láska, pre úsmevy, objatia a pre pomoc.
Aby som skrátka žila pre maličkosti, pretože iba tie mi ukážu skutočnú príchuť sladkého života.
Zobraziť celú galériu (5)A áno, časom zisťujem, že toto je presne to, o čom je život.
To, čo znamená byť nažive.
Ľudia, momenty, veci, ktorým neprikladáme dôraz, pritom ich každý z nás v živote má. Maličkosti, ktoré nie sú materiálne a plytké. Ale tie, ktoré nám stoja kažý deň v ceste aj napriek tomu, že ich niekedy nevidíme, pretože nechceme. Aj napriek tomu, že deň, týždeň, mesiac nejde podľa tvojich predstáv a sú veci, ktoré ťa oberajú o úsmev na tvári, nezabúdaj na maličkosti, váž si ich, pretože sú malým svetlom v každom dni. Ži pre život.
