Spoznala si človeka a on Ti možno ublížil.
Ten, ktorý bol tvojou prioritou a bol vlastne všetkým. Bol budúcnosťou, s ktorou si rátala. Bol motiváciou ráno vstať a tešiť sa na ďalšie zážitky. Bol farbou v čiernobielom svete…bla bla bla.
Je preč. Tak to chodí, opakuješ si…
Áno, presne tak. Na chvíľu si sa stala malým dieťaťom, ktoré plakalo, lebo spadlo a nevedelo vstať. Párkrát spadlo poriadne na zadok. Čas však plynul a ty si sa v tom naučila chodiť. Krôčik po krôčiku si sa dostala až sem a ja Ti gratulujem.
Rozhodla si sa nebyť tu pre nikoho iného len pre seba.
Pochopila si, že si slobodná. Do bodky chápeš význam tohto slova. Nemusíš sa spovedať za svoje rozhodnutia nikomu len sebe. Nevysvetľuješ. Lebo len ty vieš, prečo konáš práve takto.
Pochopila si, že nepotrebuješ nikoho iného k tomu, aby si si večer otvorila víno a napustila vaňu. Nepotrebuješ nikoho k tomu, aby si si po celom dni ľahla do mäkkej postele šťastná. Ľahla si si do nej spokojná, pretože v tvojom byte práve neprebieha tichá domácnosť. Nemusíš sa nikomu ofučaná otočiť chrbtom a nikto ti neberie paplón. Ležíš v nej sama a je to kompletná zostava – nemusíš pozerať na telefón, kedy zdvihne, či napíše, veď už mal byť dávno s tebou doma. Nepočítaš v hlave, koľké pivo asi pije. Nemusíš sa báť, že práve teraz dáva inej to, čo mal v tej chvíli zažívať s tebou. Pokojne zaspávaš…
V obchode kupuješ len to, čo chceš a potrebuješ. Nevysvetľuješ prečo si kupuješ dva laky na nechty podobného odtieňu a kabelku, aj keď máš plnú skriňu ďalších. Neriešiš jej cenu, veď je to za tvoje. Vymakané zaslúžené peniaze, z tvojich šikovných rúk. Darček od Teba pre Teba. Tešíš sa. Nemusíš ďakovať a cítiť sa zaviazaná.
Nemusíš mať výčitky svedomia, keď si nesplníš povinnosti „žienky domácej“ a miesto vysávania si cez víkend vyložíš nohy na stôl a otvoríš obľúbené sušienky. Veď ide Madagaskar. Ten, čo si videla už miliónkrát. Nechce sa ti variť? Nevaríš. Z druhej izby nefrfle hladný krk, že „si musí urobiť párky, lebo dáme sa dnes nechce urobiť kura na španielsky spôsob s francúzskymi zemiakmi a talianskou panna cottou!“ Neriešiš, že si sa rozhodla sa na to skrátka vykašľať… máš právo. Dnes si za prasiatko – Si paňou svojho dňa. Nepodriaďuješ sa a slovo kompromis si v svojej domácnosti použila naposledy, keď bolo v krížovke.
Nevysvetľuješ, prečo o tretej ráno sedíš zabalená v deke na balkóne a plníš popolník ohorkami cigariet. Nevravíš dôvody, prečo pri tom plačeš a na čo pri tom myslíš. Pozeráš na oblohu…jej sa žaluješ. Chápe ťa bez slov. Nesúdi. Nie si pre ňu hysterka a neposiela ťa spať, lebo skoro vstávaš.
Pracuješ na sebe. Všetok čas venuješ sebe a svojmu rozvíjaniu. Učíš sa jazyk, ktorý si vždy chcela vedieť. Cvičíš a tešíš sa, lebo ti to čistí hlavu. Robíš to pre seba. Nie preto, lebo sa ti po Vianociach nabralo na bokoch a premýšľaš, či si to už stihol všimnúť. Čítaš knihy do neskorého rána, lebo nikto nehundre, aby si konečne zhasla. Veci, ktoré máš, sú tvoje. Tvoje zaslúžené. Nie sú narodeninovým darčekom, pozornosťou na výročie alebo poďakovaním za úžasnú noc od zadaného milenca. Nebudú vykričané. Nebudú ti zobraté…
Viem, toto nie je všetko. Prídu chvíle, keď sa dívaš na prázdne miesto na gauči a cítiš, že tam niekto chýba.
Milá moja nezadaná neznáma, to miesto nezostane naveky prázdne. Až príde správny čas, zaplní ho. Zaplní tvoj čas tým správnym spôsobom. Venuješ mu svoje voľné chvíle dobrovoľne. Bude tvojím dňom i večerom. Bude tým, čo teraz nepotrebuješ. Užívaj si tieto chvíle. Sú tvoje. Tvojím bohatstvom a nikto ti ich nemôže vziať. Sú tvojou šancou zdokonaliť sa pre seba i pre toho niekde tam.
Tak využi tento čas a až budeš pripravená zdieľať svoj svet s niekým druhým, venuj mu seba. Lepšiu, vyrovnanú, šťastnú a pripravenú…