Áno, čo to tá zase trepe. Veď všade počúvame, že treba myslieť pozitívne, že treba hľadať vo všetkom niečo dobré, že musíme prijať každú situáciu, že by sme mali sa viac sústrediť na tie len skvelé spomienky a zážitky,a aj v tých zlých vidieť kladnú „lekciu“ pre náš život.
Nenapadlo ťa niekedy, že si to môžeš ešte viac znechutiť? Je v poriadku cítiť hnev, smútok, sklamanie. Alebo sa chceš hrať na usmievavé slniečko, ktoré sa bude škeriť celý deň aj keď ho život bude mlátiť? Ale veď ani to slnko nesvieti neustále. Sú dni, kedy ho vôbec nevidíme. O to viac sa tešíme, keď nám po šedých dňoch dopraje trochu vitamínu D. Bez negatívnych emócii by z Teba bol robot. A beztak, časom by ťa to položilo a zničilo. Bol by to príliš veľký balvan nespracovaných prežitkov. Tieto prudko pozitívne vynútené optimistické emócie sú len vsugerované. A nikdy nebudú mať katarzný (očistný) účinok, ako keď prejavíš tú skutočnú emóciu.
Potom som počula o opačnom prípade. Vraj s tým ako prvý prišiel nejaký Dán, kvázi možno je to myšlienka nejakej časti dánskej populácie. Vraj by sme mali byť pesimisti. Čiže si v podstate predstaviť najhoršiu možnosť, aká sa môže v danej situácii stať. To nás už nič nemôže sklamať. Jedine prekvapiť. Pozitívne. Lebo horšie ako Tvoja predstava to nebude, môže to byť jedine lepšie. Možno je to pekná myšlienka, ale pripúšťať si vždy najhoršiu možnosť by nám asi naozaj nedávalo žiadnu náplň do života a myslím, že by nás to ani neposúvalo vpred.
Predsa len je najlepšia tá zlatá stredná cesta. Veď sa vraví, že silná žena nie je tá, ktorá neplače. Ale tá, ktorá večer plače, ale ráno sa usmieva. Netýrajme samé seba nejakým tlakom, či už vlastným alebo tlakom okolia. Nemusíš sa cítiť slabá, ak nezvládneš psychicky nejakú udalosť v tvojom živote. Nájdi si miestečko, kde ťa nikto nebude vidieť a posudzovať a tam daj zo seba všetko von. Vykrič sa, vyplač sa, pomôže to. Možno ten problém nezmizne, ale dáš to zo seba von. A bude ti lepšie. Nájdeš v sebe silu to riešiť. Ale ak to potlačíš v sebe, tak ťa neskôr rozplače úplná banalita, ktorá s tým ani nebude súvisieť, ale jednoducho tlakový hrniec vykypí. Akú by sme to mali polievku? Vyliatu a ešte aj zelenina v nej by bola rozvarená, pretože si ju varila pridlho. A navyše, tá zelenina by už nemala ani vitamíny.
Takže, vyplakať, vykričať sa, ukľudniť, vydýchnuť a späť k svojim prioritám. Nie je hanba ak ťa niečo zlomí, hanba je, ak to vzdáš. Si predsa silná bojovníčka, ktorá nie je robot, ale obyčajná ľudská bytosť, ktorá má právo prejaviť emócie a dovoliť si byť „slabou“. Len nezabudni, že či si už vyberieš akýkoľvek prístup k veci, bude to tvoja voľba a nebičuj sa za to, ak sa necítiš dostatočne „pozitívna“. Pretože vo svojom jadre, si silnejšia ako si myslíš. A nemusíš sa vôbec 24/7 usmievať na to, aby si sa silnou bojovníčkou nazývala! 🙂
