To, že sebaláska nie je sebectvo a že je dôležitá, si uvedomujeme. Je to omieľané všade, ale ako na to? Čo to vlastne znamená? Počujeme o tom neustále. V tejto dobe je to teraz trend, ale v praxi to nejak nevieme prijať za svoje. Teoreticky presne vieme, čo máme robiť, no stále sú tu chvíľky, kedy sa aj tak necítime „dostatočné“ a tú sebalásku celkovo nevieme použiť, lebo nevieme, ako na to.
Nedostatok sebalásky nám ničí vzťahy
Samozrejme, ničí nám vzťah s partnerom, pretože si hľadáme svoje polovičky, lebo ich potrebujeme a nie preto, lebo ich chceme. Mať niekoho na to, aby ma stále uisťoval o mojej hodnote, nikdy nebude pevný základ vzťahu. Je veľa žien, ktoré ostávajú s tým „nesprávnym“ lebo nechcú byť samé. Nevedia byť samé. Potrebujú počuť „si krásna“ a cítiť sa milované. Je to úžasný pocit, ale je rozdiel keď to vyžadujeme a keď to dostávame v tej zdravej miere. My ženy si musíme uvedomovať svoju hodnotu aj bez chlapa.
Nehovoriac o tom, že nám nízka sebaúcta ničí aj kamarátstva. Z potencionálnych kamarátok si hneď spravíme nepriateľky a súperky. Je sociologicky dokázané, že žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty, má menšiu tendenciu sa porovnávať a zhadzovať ostatné dievčatá. Je to taký náš obranný mechanizmus, keď vidíme „lepšiu, krajšiu, šikovnejšiu“, že s ňou začneme pomyselne bojovať. Avšak, keď prijmeme samé seba, keď si priznáme, že v tomto je lepšia a my sme zase lepšie v inej veci, môžeme mať pevné kamarátske putá bez toho, aby sme jedna na druhú žiarlili alebo si závideli.
Ako v sebe teda sebalásku pestovať?
Je to celoživotný proces. Zaraďujeme sem aj prirodzené sebavedomie, ktoré ale kvôli nátlaku doby v nás zaniká. Všetci od nás očakávajú isté výkony, preto sa nás zmocní niekedy pocit, že nie sme dostatočné. Sebavedomie, už zo svojho názvu vraví, že ide o „vedomie si seba samého“. To znamená, že som si vedomá svojich aj pozitívnych, ale aj negatívnych stránok. Obe stránky viem prijať, tie pozitívne využívam a za tie negatívne sa netrestám.
1. Objavuj samú seba
Keď si máme byť vedomé seba samej, musíme sa poznať. Objavovať, čo mám a nemám rada. Čo robím a nerobím rada. Čo ma napĺňa a čo neznášam. Zober si jeden veľký papier a napíš tam všetko, čo o sebe vieš. Aká si, ako sa vnímaš. Úplne všetko, čo ťa napadne. A pridávaj do svojho zoznamu pravidelne nové a nové poznatky. Tým budeš pracovať na svojom sebavedomí.
2. Počúvaj samú seba
Chceme potešiť rodičov,učiteľov, šéfa, priateľa, kamarátky, vlastne celý svet. No na seba zabúdame. Čo chcem ja? Ako často sa to pýtaš samej seba? Ideš na tú párty preto, lebo naozaj chceš, alebo preto, aby si nebola odveci a aby ťa potom neohovárali? To, čo študuješ, je naozaj to, čo si odmalička chcela, alebo chceš splniť rodičom sny, ktoré im nevyšli? Skús sa častejšie ponárať do seba. A začni jednoduchými vecami. Dávaš si ten šalát preto, lebo si ho dávajú kamarátky, hoci máš chuť na čokoládový zákusok? Prekonávaš sa, keď máš migrénu a tvoje telo chuť nemá, iba preto, aby si potešila partnera? Prispôsobuješ sa ľuďom okolo, hoci ťa srdiečko ťahá inde?
3. Dopraj si
My ženy máme jednu naozaj skvelú vlastnosť. Sme starostlivé. Máme to prirodzene v krvi, staráme sa o muža, deti, rodinu, domáce zvieratá… A znovu zabúdame na seba. Myslíme si, že je sebecké večer požiadať partnera o masáž, keď nás bolia kríže. Hneď prídu tie myšlienky veď je unavený, budú ho bolieť ruky, nebudem ho zaťažovať. A kedy sme si dopriali čas pre seba? Zavreli sa do kúpeľne, napustili plnú vaňu, zapálili sviečky, užívali si hudbu a jednoducho vypli? To je jeden z ďalších krokov k sebaláske. Starať sa o seba ako sa staráme o každého člena rodiny. Nemôžme zabúdať, na toho najdôležitejšieho.
Je veľa spôsobov, ako v sebe rozvíjať sebalásku, sebaúctu a sebavedomie. Musíme sa chváliť, nekritizovať, nenadávať si, neponižovať sa a hlavne, musíme si vedieť odpustiť. Ja viem, že pravidelným cvičením týchto našich „myšlienkových svalov“ to dokážeme. A náš život bude pestrejší a jednoduchší.
