O tom, že ženy milujú zlých chlapov si už určite počula. No to, že je to popísaná psychická porucha už asi nie. Keď si rozoberieme slovo hybristofília, dostaneme „hybristo“- čo v gréčtine znamená „spáchať zločin voči niekomu“ a „fília“ = láska ku. Tento mentálny stav sa inak popisuje aj ako syndróm Bonny a Clyde.
Väčšina žien chce milého, citlivého, empatického, starostlivého, láskavého chlapa, ktorý sa o nich postará. Tak ako je možné, že existujú ženy, ktoré vzrušuje muž, ktorý spáchal ťažký zločin? Väzni, ktorí sú odsúdení za tie najhoršie zločiny dostávajú najviac ľúbostných listov. „Naši najhorší zločinci, vyvolávajú najviac záujmu“, vyjadril sa Lt. Sam Robinson, hovorca San Quentinovho väzenia.
Hybristofília sa manifestuje v dvoch formách: ako pasívna a aktívna. Pasívny hybristofilik sa vyhýba zločinu a pestuje bezpečný vzťah s človekom, ktorý je za mrežami. Má tendenciu klamať sám sebe, že je jeho partner nevinný a aj keby nebol, je si istý, že jemu by nikdy neublížil. U nich hrá veľkú rolu empatia, pričom si myslia, že sa musia postarať o osamelého malého chlapčeka, zavretého v base.
Agresívna forma tejto poruchy spočíva v tom, že človek, ktorý ju má, si je plne vedomí toho, že jeho partner spáchal závažný zločin. Často sa dobrovoľne stáva jeho komplicom a pomáha mu napríklad zakopávať mŕtve telá, či ničiť dôkazy.
Čo ju spôsobuje?
Psychológovia na to majú viacero vysvetlení. Bežný predpoklad spočíva v tom, že v dnešnom svete sa menia roly muža a sériový vrah spúšťa staroveké inštinkty a predstavuje akého si hrdinu, jaskynného alfa-samca, ktorý je schopný brutality, aby ochránil ženu a rodinu. Hoci sa milí chlapci môžu zdať žiadúci vo svete technológii, neposkytnú dostatočnú ochranu, keď sa vo dverách zjaví šabľozubý tiger.
Forenzná psychologička Katherine Ramsland spája niektoré z dôvodov, ktoré hybristofilici používajú ako vysvetlenie svojho správania: „Niektorí veria, že dokážu zmeniť človeka tak krutého a silného ako masový vrah. Ostatní v ňom vidia ´malého chlapca´, ktorým vrah kedysi bol a chcú sa oň postarať. Zopár ich verí, že svoj vzťah budú zdieľať s médiami alebo napíšu o tom knihu, či námet na film. Potom je tu predstava ´dokonalého priateľa´. Vždy vie, kde sa nachádza, a tiež vie, že myslí len na ňu. Pritom môže tvrdiť, že ju niekto miluje a zároveň jej odpadajú každodenné povinnosti normálneho vzťahu. Nemusí mu prať veci, variť pre neho a nenesie zaň žiadnu zodpovednosť. Svoju fantáziu tak dokáže živiť veľmi dlhý čas.“
Podľa Dr. Joana Harveyho, psychológa na New Castleskej Univerzite, hybristofilici musia mať dobré úmysly, avšak mylné: „Množstvo ľudí, ktorí navštevujú väzňov veria, že tí sú tam, pretože k nim nebol život spravodlivý, že to celé nemusí byť výlučne ich chyba. Možno si myslia, že robia dobro, keď sa zaujímajú o osamelú obeť vo väzenskej cele. Ale keby chceli pomôcť naozaj, mali by si radšej vybrať niekoho, na koho sa môžu obrátiť, keď potrebujú podporiť. So sériovým vrahom, to nikdy nedopadne dobre… V podstate si chcú zobrať úbohé stvorenie vo väzenskej cele. Nesnažia sa zaujať monštrum.“
Inými slovami povedané, väzeň, ktorý spáchal ťažký zločin môže byť perfektným partnerom, až do chvíle, kým ťa nezabije.
Zdroj: thoughtcatalog.com
