Nikdy som nepatrila medzi sebeckých ľudí mysliacich iba na seba. Skôr opačne, bola som tá utláčaná, ktorá bola pod niekoho nadvládou. V rodine, v priateľstve, vo vzťahu, v čomkoľvek. Nie, neberiem sa za nejakú chudinku, pretože si za to môžem sama, avšak teraz si hovorím – DOSŤ!
Našla som liek na moju chorobu, ktorou bolo trápenie sa nad ostatnými. Nad ich problémami, nad ich psychickými stavmi, nad ich správaním sa voči mne. A tým liekom je cestovanie.
Výhoda cestovania ako single osoby, či už sa to týka akéhokoľvek vzťahu s človekom, nielen toho romantického, je v tom, že si dopraješ čas, ktorý tráviš osamote. Okej, priznávam, nevycestovala som celkom sama, avšak vycestovala som s ľuďmi, ktorých som poznala osobne, avšak nie do hĺbky ako ľudí, ktorých som zanechala stovky, ak nie i tisíce kilometrov od seba.
Pravdou je, že som nemohla nájsť lepší liek ako toto. Nebol celkom plán vycestovať počas leta na celý jeden mesiac niekam preč z domova, dokonca z celej rodnej krajiny, ale taký pokoj, aký cítim týchto pár dní, čo som v tomto pôvabnom nemeckom mestečku, a aj počas písania tohto článku, som necítila veľmi dlho.
A ak mám byť skutočne úprimná, nemôžem sa cítiť lepšie.
Je uvoľňujúce prechádzať sa po pláži, vnímať vietor svištiaci okolo môjho tela, vnímať hukot mora, vnímať krásu ulíc mesta, ktorý sa na mesiac stal mojím domovom a vnímať ako nachádzam vnútorný pokoj, ktorý mi dlhú dobu chýbal.
Párkrát za tento rok som už zažila pocit, že veľa vecí nemá svoj význam a že život je vlastne dosť na hovno. Lenže ako sa teraz pozerám po svojom okolí a nachádzam tú rovnováhu, po ktorej som hodne dlhú dobu prahla, chápem, že všetko, čím som si prešla, stálo za tieto okamihy.
Okamihy, ktoré mi ukazujú, že viem byť silnou osobnosťou a že na istý čas vypadnúť, dopriať si čas len pre seba, akoby zabudnúť na druhých a stať sa sebeckým človekom mysliacim len na vlastné dobro, nie na dobro niekoho iného, bolo jedným z najlepších rozhodnutí v mojom živote.
