My ľudia sme už raz takí. Nenásytní, netrpezliví a často aj nevďační. Chceme veľa vecí, a to najlepšie hneď a zaraz. Myslíme si, že môžeme všetko a v podstate nemusíme nič. Zbavujeme sa zodpovednosti, pretože je to dnes tak jednoduché.
Chceme veľa peňazí, veľa známych a priateľov, veľa precestovať, veľa sa naučiť, veľa toho prežiť a veľa vyskúšať, no zároveň veľa voľna a veľa pozornosti. Chceme veľa lásky a veľa toho druhého. No chceme to rýchlo a naraz. Keď sa nám na chvíľu nedarí, presmerujeme svoj bod záujmu a ideme ďalej. Občas však dosiahneme to čo chceme, rýchlo sa nasýtime a ideme aj tak ďalej.
Avšak to, čo je dnes naozaj cenné, nie sú chvíľkové vzlietnutia. Je to stálosť, vernosť a lojalita. Je to pocit bezpečia a toho, že nech sa deje čokoľvek, budeš tu a postavíš sa za nás oboch. A presne preto chcem, aby si ma radšej miloval menej, no nech to má dlhšie trvanie. Nemusí to byť vzplanutie, nemusia sa mi podlomiť kolená, vždy keď ťa uvidím.
Nemusíš mi venovať 100% tvojho času, nepotrebujem CELÚ tvoju pozornosť. Nechcem byť stredom tvojho vesmíru, pokiaľ to bude trvať krátko. Nechcem, aby si mi ukazoval, aké je byť tvojou prioritou, pokiaľ to tak nedokážeš udržať. Nechcem, aby si ma od samej lásky zadusil. Nechcem jej toľko, že sa mi z nej zatočí hlava. Načo aj? Taká láska trvá len chvíľku a ani sa nenazdáš a už jej niet.
Preto ťa prosím, miluj ma radšej menej, ale miluj ma dlho. Rozlož si tú lásku, dávkuj ju postupne a ja si ju budem vážiť a budem vedieť, že nie je len na chvíľku. Na svete je veľmi veľa vecí, ktoré sú nestále, nech tvoj vzťah ku mne, nie je jednou z nich.
