Viem, že to so mnou nie je vždy ľahké. Uvedomujem si, že niekedy bývam naozaj komplikovaná. Ako by som mohla vyžadovať, aby si ma pochopil, keď sa občas ani sama nechápem?
Prosím nevzdaj to.
Uvedomujem si, že sa niekedy správam veľmi chladne a odmerane. Niekedy nemám svoj deň a rozmýšľam nad vecami, ktoré som si vymyslela len ja sama. Niektoré predstavy ma dokážu vydesiť a potom sa správam celý deň inak. Práve vtedy potrebujem aby si tu bol a ubezpečil ma, že nič zlé sa nedeje. Že moje obavy sú len v hlave.
Sú chvíle kedy je všetko dokonalé a za normálnych okolností, by som sa už cítila zamilovaná až po uši. No potom mi zasvieti kontrolka, nech sa ovládam a stiahnem sa späť. A presne takto, to ja mám. Predošlé skúsenosti mi bránia oddať sa tomu naplno. Zamilovať sa do teba bezhlavo, tak ako to robia teenegeri, ktorí stále dúfajú v tú pravú lásku. Som opatrná, miestami až priveľmi. Uvedomujem si to a prosím ťa, pochop ma. Aj keď možno ani netušíš, prečo sa niekedy správam určitým spôsobom, ver mi, že sa snažím. Vždy, keď som s tebou sú všetky moje zlé sny zažehnané. Cítim sa príjemne a určite to je zo mňa cítiť. Práve toto sú chvíle, ktorých sa musíme držať. Práve vďaka nim musíš vedieť, ako mi na tebe záleží. Odráža sa to v pohľade akým sa na teba dívam, v spôsobe, ktorým sa ťa dotýkam a sile objatia, ktorým ťa objímam. Vtedy viem, že všetko je tak ako má byť. Mal by si to vedieť tiež.
No sú okamihy kedy neviem kto som. Čo vlastne chcem a kam kráčam. Neviem sa rozhodnúť. Bijú sa vo mne pocity. Na jednej strane racionálne zmýšľajúca na druhej citlivá žena, ktorá miestami musí presviedčať samú seba. Bojím sa otvoriť. Pustiť ťa bližšie, za svoje múry, ktoré som rokmi a tvrdou prácou okolo seba stavala, a ktoré zo mňa vykresali osobu akou som teraz. Bojím sa, že ich prelomíš a ja sa vrátim na začiatok. Na miesto, kde bolo moje srdce zraniteľné. Na miesto, kedy by si si so mnou mohol robiť čo len chcel a ja by som do teba musela vložiť všetku dôveru. A toho už asi schopná nie som…
