Asi všetky ženy sa zhodnú na tom, že ich nebaví tráviť v kuchyni celé hodiny. Ešte že existujú šikovné foodblogerky, vďaka ktorým sa varenie stáva radosťou a dá sa zvládnuť aj v priebehu niekoľkých minút. Jednou z takýchto talentovaných mladých žien je aj Veronika Čopíková, blogerka roka 2017.
Pevne veríme, že jej blog Lenivá kuchárka ti predstavovať veľmi nemusíme. Nájdeš tam recepty od výmyslu sveta, od polievok, hlavných pokrmov, až po sladké dezerty. Ak máš náhodou intoleranciu na lepok či laktózu, tiež si na jej blogu prídeš na svoje, pretože Veronika ponúka široký výber jedál aj bez týchto alergénov.
Keďže v prvom rade jedia aj naše oči, Veronika si dáva skutočne záležať na tom, ako svoje výtvory odprezentuje. Na jej Instagrame preto nájdeš jednu dokonalú fotografiu za druhou. Nádherné ilustrácie nájdeš aj v jej najnovšej knihe, ktorú si dokonca vydala sama na vlastné náklady. O vydaní knihy, obľúbených receptoch, ale aj o tom, ako začínala, nám Lenivá kuchárka porozprávala.
Ako si sa dostala k vareniu? Bola si už odmalička z tých dievčat, ktoré pomáhali doma mamine alebo starkej v kuchyni?
„K vareniu som sa dostala až v čase, keď som sa presťahovala kvôli štúdiu a priateľovi do Bratislavy. Zrazu som okrem raňajok musela navariť obed a večeru pre dvoch a keďže som dovtedy veľa nevarila, robila som len jednoduché recepty, ktoré som si pamätala z domu. Nevedela som však ani len uvariť ryžu či upiecť kura, takže tie začiatky boli pomerne náročné. ☺ Ja som sa vareniu a pečeniu najradšej len prizerala, sledovala som, ako sa čo robí a ak sa nikto nepozeral, vyjedala som horúcu makovú plnku na záviny, alebo ešte horúce medovníky priamo z plechu. No neskôr prišlo to čarovné zamotanie sa do lásky k pečeniu, ktoré sa pre mňa stalo akousi formou meditácie.“
Prečo si sa rozhodla založiť si foodblog? Čakala si na začiatku, že to dotiahneš tak ďaleko a podarí sa ti získať ocenenie najlepšej foodblogerky?
„Foodblog som si založila asi po roku aktívneho pečenia a hromadenia ústrižkov receptov, ktoré som chcela ešte vyskúšať. A keďže priateľ si chcel skúsiť vytvorenie vlastnej webstránky, navrhol mi, že by som si mohla založiť foodblog. Na to sme sa pustili do hľadania názvu blogu, ktorý by vystihol druh receptov, ktoré pripravujem a zároveň bol ľahko zapamätateľný. Nakoľko pripravujem hlavne rýchle a jednoduché recepty, voľba padla na názov Lenivá kuchárka.
Na začiatku som od blogovania nemala veľké očakávania a nevkladala som doň ani veľa času a úsilia, neskôr sme si však obaja povedali, že ak má mať naše blogovanie zmysel, mali by sme to robiť najlepšie, ako vieme. A keď sme s tým robiť to najlepšie ako vieme, začali, po zhruba polroku prišiel výsledok vo forme ocenenia Bloger roka 2017. Neskôr sa k nemu pridalo aj ocenenie Najlepší WordPress blog, v ktorom sa hodnotia samotné aspekty blogu, nie obsah, ktorý je na ňom uverejňovaný. Z obidvoch ocenení sa veľmi tešíme a musím povedať, že nás motivovali v našej tvorbe pokračovať.“
Opýtali sme sa tiež Veroniky na jej obľúbené jedlo. Najradšej si pochutná na špagetách s omáčkou. „Nikdy sa mi nezunujú, je to jednoduché a rýchle jedlo a dá sa pripraviť na desiatky spôsobov. A stačí vám k nemu zopár jednoduchých ingrediencií – cestoviny, panenský olivový olej, parmezán a passata.“ Ak by si na druhej strane mala vybrať jedlo, ktoré neobľubuje, je ním rizoto pripravené na slovenský spôsob. Určite si na také spomínaš ešte z čias školskej jedálne, kedy si dostala pár kopčekov ryže zmiešanej so zeleninou a posypané trochou syra.
Zaujímal nás tiež najobľúbenejší recept čitateľov. Zistili sme, že čitateľov najviac zaujal recept na ovocný cheesecake. Ako povedala sama Veronika, ľudia cheesecaky milujú najmä kvôli jednoduchosti receptu a výsledku, ktorým je dezert nadýchaný ako obláčik.
Ako je možné, že popri vypekaní toľkých sladkých dobrôt si udržiavaš takú peknú štíhlu postavu?
„V mojom prípade zohráva veľkú rolu genetika a rýchly metabolizmus. Ale snažím sa aj pravidelne chodievať na jogu a na dlhšie prechádzky. A áno, pečiem veľa sladkých dobrôt, ale snažím sa, aby boli z celozrnných múk, kvalitných surovín a čo najmenšieho množstva cukru. Takto si môžem bez obáv pochutiť na sladkom koláčiku a ponúknuť ním aj svoje okolie.“
To, čo navaríš alebo napečieš, zvykneš aj všetko zjesť alebo to zvykneš rozdávať rodine či známym?
„To, čo navarím, väčšinou aj zjeme. S tým napečeným sa obaja delíme s kolegami, s rodinou a niekedy aj so susedmi. Okrem samotného pečenia ma totiž napĺňa aj ten ďalší krok, keď sa s niekým podelím a spravím mu radosť.“
Vydala si vlastnú kuchársku knihu. Aké ohlasy verejnosti na ňu dostávaš?
„Zatiaľ veľmi pozitívne. ☺ Moja kuchárska kniha Lenivá kuchárka je totiž okrem splnenia si vlastného sna aj naplnením desiatok žiadostí od čitateľov, ktorí chceli, aby som tým najlepším receptom dodala knižnú podobu, v ktorej si budú môcť listovať a obdarovať ňou aj svojich blízkych. Všetkým, ktorí si ju kúpili, robia radosť krásne fotografie a ilustrácie na mieru a samozrejme jednoduché recepty, ktoré sa podaria aj bez väčšej námahy. Zároveň oceňujú aj to, že som do knihy k takmer každému receptu pridala aj varianty bez lepku a laktózy.
Myslím si totiž, že čoraz viac ľudí v našom okolí trpí intoleranciami a aj keď my sami zdravotné ťažkosti nemáme, radi by sme našich priateľov a známych občas potešili a pozvali k sebe domov na nejakú dobrotu, ktorú si budú môcť dopriať aj oni bez strachu, že im neskôr môže byť nevoľno. Kniha teda obsahuje celkom 60 receptov, z toho 44 variantov bez lepku a 32 bez laktózy.“
Prečo si sa rozhodla vydať knihu na vlastné náklady bez pomoci vydavateľstva? Bolo to náročné?
„Knihu som sa rozhodla vydať na vlastné náklady najmä kvôli tomu, že som nechcela, aby mi niekto určoval, ako bude vyzerať obálka knihy, aké bude mať rozmery a v akom náklade vyjde. Zároveň som sa chcela pri vydaní knihy čo najviac naučiť, preto sme sa spoločne s priateľom rozhodli, že chceme prejsť celým procesom od vytvorenia knihy, po jej zalomenie, tlač a predaj sami.
Je to obrovská skúsenosť a zároveň náročná skúška, nakoľko ak už do niečoho takého pôjdete, nedá sa z toho len tak vycúvať. Zároveň je to náročné na financie, čas a kreativitu, pretože aj tá po polroku intenzívnej tvorby „vyhasne“. Ale kniha je už vonku a je krásna, kompaktná (zmestí sa akurát do kabelky) a využíva sa ostošesť. Pretože ja razím teóriu, že kuchárska kniha by nemala zdobiť knižnicu, ale malo by sa z nej variť a piecť, čo čas a chuť dá.“
Máš popri blogu aj inú prácu? Ako dokážeš skĺbiť všetky povinnosti?
„Popri blogovaní pracujem na plný úväzok ako analytička v Centre lepšej regulácie. Blogovanie je mojou vášňou, preto mi nevadí venovať mu čas po práci a cez víkendy. Skĺbiť všetky povinnosti sa mi úplne nedarí, nakoľko okrem blogu Lenivá kuchárka spoluvytváram aj minimalistický magazín BREZZA. Už som skúšala diáre, lístočky aj skoršie vstávanie, ale pomáha najmä to, ak svoj čas využívam efektívne a vypĺňam ho činnosťami, ktoré ma bavia a tými, ktoré potrebujem splniť. A samozrejme, snažím sa minimalizovať čas, ktorý trávim na sociálnych sieťach či pozeraním seriálov, to sú takí žrúti času, aj keď sa pri nich niekedy dá príjemne vypnúť.“
Veronika je ale tiež len bežná žena a nebaví ju každý deň stáť pri sporáku a vyvárať. Rada navštevuje aj iné bistrá či reštaurácie, v ktorých môže nachádzať nové chute, ktoré jej pomáhajú prísť aj s nejakými novými receptami. Súčasná gastronómia je podľa jej slov veľmi rozmanitá a zároveň diferencovaná, no nielen cenami, ale aj kvalitou. „Osobne mám najradšej prevádzky, ktoré využívajú sezónne suroviny a varia poctivú kuchyňu,“ prezradila Veronika.
A aké sú Veronikine plány do budúcnosti? „Rada by som naďalej rozvíjala blog a magazín, vytvárala nové videorecepty a zlepšovala sa vo fotografii a foodstylingu. A samozrejme vo varení a pečení, pretože je toho ešte toľko, čo neviem. A možno raz, až budeme mať našu chalupu na samote, bude aj malá cukráreň, v ktorej sa budú podávať len čerstvé koláče a tá najlepšia káva.“
Poradila by si našim čitateľkám nejaký rýchly a zaručený recept pre prípad neohlásenej návštevy?
„Pre prípad, že vás občas prekvapí neohlásená návšteva, odporúčam mať zásobu domácich sušienok v krabičke. Ak ich pekne zabalíte a pridáte k šálke kávy či čaju, vaša návšteva bude príjemne prekvapená. A ak sa vám nebodaj minuli, príprava väčšiny z nich je natoľko jednoduchá, že ich máte hotové za polhodinku a ešte aj krásne rozvoniate kuchyňu.“
Čo by si chcela na záver odkázať našim čitateľkám?
„Aby si popritom všetkom plnení snov a robení kariéry vyhradili čas aj na seba. Dobíjať si tie naše vnútorné baterky je dôležité a nevyhnutné a nikto to za nás neurobí. A ak je to možné, doprajte si. Aj ten sladký koláčik, ktorý na vás mrká z výkladu alebo si pripravte jeho zdravšiu verziu u vás doma. Neuveríte, ale pečenie je neskutočne oddychová záležitosť. Stačí ho tak len realizovať. ☺“
