Bratislava…

Mesto, kde som začala objavovať život, rástla, rozvíjala sa, vzdelávala sa, spoznávala samú seba a našla odvahu plniť si svoje sny. Našla som si tu mnoho priateľov, vrátane najlepšej kamarátky, ktorú považujem za sestru a partiu ľudí, ktorá mi dodáva silu. Sú tu mnohé miesta, ku ktorým sa viaže nespočetne veľa nádherných spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem.

Avšak ako každý mladý človek mám túžbu objavovať, spoznávať a plniť si svoje sny. Jedným z nich je aj odísť z mesta a začať sa rozvíjať. Mám mnoho miest, na ktoré by som sa chcela pozrieť a niekde sa usadiť. Ale…

Predstava odchodu z mesta, v ktorom žijem a ku ktorému mám citový vzťah, mi naháňa strach. Samozrejme odchod je jedným z mojich snov, ktoré si chcem splniť. Ale mám pocit, že práve tento odchod je hlavný dôvod, prečo nechcem rýchlo vyrásť. Partia sa rozpadne, každý jeden z nás si pôjde svojou cestou, ktorú si pre neho osud pripravil a tak ako toto mesto, ktoré nás všetkých spojilo, sa aj najsilnejšie kamarátstva stanú len nádhernou nezabudnuteľnou spomienkou.

V mnohých veciach ešte nemám jasno, no určite nie som pripravená odísť a začať skutočne žiť. Bez priateľov, ktorí roky stáli pri mne a hlavne bez rodiny, ktorá dodala môjmu životu význam.

Cítim, že je tu primnoho dôležitých ľudí pre môj život a predstava toho, že sa naše cesty rozdelia mi vháňa strach. Určite sa na Slovensko budem vracať a udržiavať kontakty hlavne s rodinou. Ale samozrejmé je aj to, že už to nikdy nebude ako predtým. Mám pocit že aj tie najsilnejšie vzťahy postupom času zaniknú. Mohla by som sa presviedčať, že ich zvládneme udržiavať, ale aj tak by som skôr či neskôr prišla na to, že je to nemožné.

Viem, že s tým nič nespravím, pretože naozaj chcem ísť za svojim tak, ako aj všetci tí, kvôli ktorým by som tu najradšej zostala. A tak len premýšľam a polemizujem nad tým, ako to (ne)zvládnem…