Po troch rokoch života v zahraničí sa Rado (29) zo dňa na deň zbalil a vrátil sa späť na Slovensko, aby sa tu začal venovať svojmu snu. Baví ho písanie a blogovanie, ktoré spojil s cestovaním po našom krásnom Slovensku. Už ste o blogu Nie je túra bez Štúra počuli? 🙂
Ako dlho si žil v zahraničí a kde to bolo?
Do zahraničia som odišiel asi rok po skončení výšky. Pracoval som pol roka v jednej medzinárodnej firme, no tá práca ma vôbec nebavila a zahraničie bolo vždy mojím snom. Pár mesiacov som bol v Alpách a zvyšok som žil a pracoval vo Viedni.
Veľa mladých ľudí zo Slovenska odchádza, no ty si sa vrátil. Prečo?
Priznám sa, že dodnes to veľa ľudí nechápe. Ale ja som doma šťastný, aj keď to tu posledné mesiace vyzerá kadejako… Nechcem, aby to vyzeralo, že to, že som sa vrátil znamená, že chcem mladých ľudí trebárs od zahraničia odhovoriť, to určite nie. Ja som za to, aby si mladí ľudia zahraničie vyskúšali. Predsa len tam je to úplne o niečom inom ako doma. Nie je totiž sranda žiť v cudzej krajine, a byť odkázaný často sám na seba. Tiež som však za to, aby sa po čase vrátili domov, lebo Slovensko potrebuje mladých a šikovných ľudí. U mňa to bolo tak, že napriek tomu, že som sa tam nemal zle a Viedeň bola splneným snom, tak som si povedal, že sa chcem vrátiť domov a pracovať už len sám za seba.
Čo ťa viedlo k tomu, aby si začal cestovať po Slovensku?
Práve spomínané zahraničie. Až tam som si uvedomil, že aj keď som Slovák, tak ja vlastne Slovensko ani dobre nepoznám. Nikdy som nebol na tých top turistických miestach ako je Spišský hrad či Slovenský raj. A jednoducho ma to mrzelo. Vedel som, že chcem písať, tak som si k tomu vybral práve cestovanie po Slovensku.
Ako vznikol názov blogu Nie je túra bez Štúra?
Tetovanie Ľudovíta Štúra, ktoré mám na ruke som si dal ešte vo Viedni. Štúr je pre mňa jednou z najväčších národných osobností Slovenska a dokázal toho v živote veľmi veľa. Aj keď tu by som rád podotkol, že ním nie som posadnutý, a ani nič podobné. 🙂 Samotný názov blogu vznikol nejak spontánne, hrajkal som sa so slovíčkami.
A čo znamená slovíčko #štúrovanie?
Toto slovíčko som si vymyslel len tak pre seba, odvodené je od Štúra a znamená v podstate cestovanie. Nečakal som, že aj ľudia si ho obľúbia a začnú ho tiež používať. O to viac sa však z toho dnes teším.
Čo je cieľom tvojho blogu?
Snažím sa ľuďom ukázať, čo všetko na Slovensku máme, lebo veľa ľudí to berie ako samozrejmosť, a to nie je podľa mňa dobré. Niekedy stačí vybehnúť na nejaký blízky kopec či navštíviť susednú dedinku alebo mesto a človek tam objaví nejedno zaujímavé miesto.
Čím je tvoj blog iný od tých ostatných?
Verím, že okrem iného je môj blog ľahšie odlíšiteľný a zapamätateľný názvom a tým, že cestujem výhradne po Slovensku, pretože veľa ľudí dnes cestuje hlavne do zahraničia.
Ktoré miesta pri cestovaní po Slovensku vyhľadávaš a prečo?
Pri svojom štúrovaní po Slovensku sa snažím striedať tie známe miesta s tými menej známymi, o ktorých veľa ľudí možno ani nevie. Na Slovensku máme napríklad aj veľa malých dediniek a obcí, ktoré ukrývajú zaujímavé miesta či pamiatky.
Ktoré miesto ťa teda očarilo doteraz najviac?
Táto otázka je pre mňa celkom ťažká, pretože ja sa viem nadchnúť veľmi ľahko a rýchlo. Nedávno som bol v Španej Doline, tak poviem tú. Je to naozaj čarovné a jedinečné miesto na strednom Slovensku. Ale ako sa poznám, o mesiac to bude zas iné miesto.
Máš aj nejakú vtipnú príhodu z tvojich ciest?
Neviem či je úplne vtipná, ale je spojená s tým ako som sa stratil. Človek si možno povie, že na Slovensku sa nedokáže nikto stratiť, no mne sa to podarilo. Bol som štúrovať na Šraneckých pieskoch, na Záhorí. Vybil sa mi telefón, a keďže to tam všade vyzerá úplne rovnako, tak som sa tam reálne stratil a chvíľu som si myslel, že sa už ani nenájdem.
Nezabudni sledovať moje štúrovanie po Slovensku aj na mojom Facebooku a Instagrame. Rád by som tiež poďakoval portálu Odzadu.sk za príjemný rozhovor.
