S postupným vývojom technológii, vedy a medicíny sa určitý „posun“ urobil aj v medziľudských vzťahoch. Randenie dnes naberá množstvo zaujímavých podôb, ktoré by sme v minulosti hľadali asi len ťažko. Nie je sa čomu čudovať. Reálna konverzácia sa presunula do úrovne virtuálnej, a tak je dnes oveľa jednoduchšie zobrať nohy na plecia a bez slova zmiznúť.
Ghosting je výraz prebraný z angličtiny a doslovne sa prekladá ťažko. V podstate to znamená, že určitý človek zmizne z tvojho života bez slova. Celkom povedomé však?
Človek je ten najinteligentnejší tvor na zemi a vynaliezavosť je u ľudí prirodzená. Preto sme sa naučili všetko si zľahčovať. A to je vo väčšine prípadov dobré. Šetrí nám to čas a energiu. Avšak problém nastane, keď zľahčujeme situácie, ktorým by sme sa za normálnych okolností mali postaviť zoči-voči. Ako napríklad to, keď sa s niekým stretávame ale postupne si uvedomíme, že „tadeto cesta nevedie“ a rozhodneme sa to „tak nejak“ ukončiť. Možno aj pred tým, než to oficiálne začalo. Dôvody môžu byť rozmanité. Možno sa nám do života vrátil bývalý partner, možno sme spoznali niekoho, kto nám vyhovuje viac, možno sme naozaj zaneprázdnení. A možno sme len dostali strach zo záväzku, a tak sa stiahli o dva kroky späť. Všetko toto a množstvo iných príčin sa dá (myslím si) normálne povedať.
Bez toho, aby sme boli zbabelí a hrali mŕtveho chrobáka. Bez toho, aby sme sa tvárili, že neexistujeme (a nikdy sme vlastne neexistovali). Myslím si, že každý priemerný človek je natoľko rozumný, žeby tieto dôvody vedel pochopiť. Ťažšie sa však chápe to, keď nevieme kde nastala chyba. No človeku nerozkážeš, a tak nám potom neostáva nič iné len sa s tým zmieriť, aj keď nám niekde v podvedomí stále vŕta v hlave otázka „Čo sa vlastne stalo?“
Nič drahé slečny. Jednoducho ste randili s človekom, ktorý nemá dosť odvahy na to, byť k vám úprimný. A to pre vás vlastne neznamená žiadnu stratu 😉 .
