Soňa Bergendiová: “Kráčať spolu s davom znamená zmiznúť, stratiť svoju jedinečnosť.”
Rozhovory
Táto mladá talentovaná žena si založila svoju vlastnú módnu značku pod názvom ŠOPA dizajn. Venuje sa výrobe módnych doplnkov, ktoré obsahujú prvky tradičného folklóru – najmä ľudové ornamenty. O tejto svojej tvorbe nám viac prezradila v rozhovore.
Ahoj, ako by si sa na úvod opísala niekoľkými vetami?
Ahoj, volám sa Soňa Bergendiová, pochádzam zo Šale, kde aj žijem a tvorím, mám 28 rokov. Som síce dosť ukecaná, ale viac za mňa hovorí moja tvorba.
Čo stojí za zrodom tvojej značky ŠOPA dizajn a ako dlho už pôsobíš na slovenskom trhu?
ŠOPA vznikla po skončení štúdia na VŠVU v Bratislave, kde som študovala dizajn. Ale nevznikla zo dňa na deň.N nikdy som si nepovedala „tak zajtra si idem založiť značku“. Zrodila sa úplne spontánne, možno už v lete v roku 2015, keď som namaľovala prvé náušnice. Vtedy som si ešte neuvedomovala, že je to začiatok niečoho veľkého, nerozmýšľala som v tomto smere nad ničím, nevyhľadávala som podnikanie. Robila som len to čo, ma baví a to je podľa mňa najdôležitejšie. Vtedy je človek šťastný. Najlepšie je robiť to, čo vás baví. Ak si môžete vybrať robiť niečo, čo vás nebaví a zarobiť veľa peňazí alebo robiť to čo vás baví a tiež zarábať – čo si vyberiete?
V rámci Slovenska mám už niekoľko predajcov a najnovšie už aj v rámci USA a Mexika. Okrem toho mám svoje produkty napríklad aj v Japonsku, Číne, Alžírsku, Anglicku, na Bali, v Austrálii… Takže v podstate kade-tade.
Prečo má tvoja značka práve takýto názov? Má pre teba nejaký hlbší význam?
Veľa ľudí sa ma pýta práve na ten názov, prečo práve ŠOPA. Nie je to len slovo, je to aj konkrétne miesto – ozajstná šopa, kôlňa v pravom slova zmysle na dvore u mojej babky, kde som ako malá strávila celé detstvo. Rada som sa tam hrávala, a keď si teraz spomeniem – už tam vlastne vznikli moje prvé „dizajnérske“ kúsky – aj keď len z paličiek a lepiacej pásky. Potom, keď som začala chodiť na strednú umeleckú školu som šopu začala využívať ako ateliér a zostalo to tak až do skončenia VŠVU.
Šopu dodnes stále používam ako kulisu pri fotografovaní mojich produktov. A zároveň – šopa znie foneticky veľmi podobne ako anglické slovo shop.
Ako vyzerajú tvoje výrobky a čím sú jedinečné?
Každého dizajnéra ovplyvňuje prostredie v ktorom vyrastal a to najlepšie odzrkadľuje jeho tvorba. Pochádzam z rodiny slovenského filmového režiséra Eliáša „Ela“ Havettu. Vyrastala som v prostredí, kde sa stále niečo vyrábalo. Bola som vždy v centre diania. Môj dedko je ľudový umelec, čo mi poskytlo inšpiráciu pri tvorbe.
Keď som bola menšia, myslela som si, že najlepšie je ísť spolu s davom, po prúde, lebo to tak robia všetci a ja som nechcela vyčnievať. Ale kráčať spolu s davom znamená zmiznúť, stratiť svoju jedinečnosť. Vo svojich výrobkoch som ukázala práve takúto jedinečnosť, ktorá sa nebojí byť iná.
Čo sa snažíš prostredníctvom svojich výrobkov povedať ostatným?
To, že tradícia nemusí znamenať len niečo staré a nemoderné. Človek sa k nej môže postaviť rôzne: môže sa jej oddať natoľko, že potom nevie existovať v súčasnom svete alebo negovať všetko tradičné a spoliehať sa na to, že vymyslí niečo lepšie. Sú to dva extrémy a pravda je niekde uprostred. Múdry človek uznáva niektoré tradičné hodnoty a tie, ktoré v dnešnom svete stratili iskru, proste zmení a nahradí novými.
Čo všetko by sme vedeli nájsť v tvojom portfóliu? Aké výrobky?
Začala som šperkami, po roku vznikli prvé drevené kabelky. Vznikajú tak ucelené kolekcie pre dámy aj pánov: šperky, kabelky, náramky, kravaty, motýliky, manžetové gombíky… v spolupráci s Alešom z Čapice vznikla kolekcia maľovaných šiltoviek s dreveným šiltom. Začala som navrhovať aj vlastnú kolekciu šiat a oblečenia, ktorá bude spolu s kabelkami predstavená na fashion show s Lýdiou Eckhardt 9.11.2018 v Bratislave.
Stretla si sa už niekedy s nejakou netradičnou požiadavkou?
Popravde som sa s ničím takým ešte nestretla.
Tvoje kabelky sú ručne maľované. Mala si nejaké umelecké sklony, prípadne či si neštudovala takýto odbor?
Od piatich rokov som navštevovala ľudovú školu umenia, potom som sa dostala na Školu úžitkového výtvarníctva v Bratislave a pokračovala som štúdiom na katedre dizajnu na bratislavskej VŠVU.
Čo by si odkázala všetkým, ktorí si chcú ísť za svojím snom?
Nebojte sa byť iní.
