Dizajnový obchod slávica, ktorý združuje viac ako 70 dizajnérov a ich výrobky zo slovenskej a českej scény. Aké to je podnikať s kvalitou v krajine, kde sme zvyknutí pozerať skôr na cenu? Dá sa naučiť všetko o podnikaní bez predchádzajúcich skúseností? Je srdce dôležité pri podnikaní? Aj o tom porozprávala Ivica Jusková, majiteľka dizajnového obchodu slávica.
Ak ste v poslednom čase išli po Laurinskej ulici v Bratislave, možno ste postrehli nový obchodík, ktorý asi pred pol rokom pribudol na rohu oproti Mestskému divadlu P.O. Hviezdoslava. Slávica, to je krásny priestor s originálnymi výrobkami od slovenských a českých dizajnérov. Slávicu založila Ivica Jusková, za slobodna Sláviková.
foto: foto: archív I.J.
Ivicu Slávikovú slovenská verejnosť vníma ako víťazku Miss Slovensko 2005 a úspešnú modelku. Za veľkými hnedými očami mladej mamičky sa toho však skrýva omnoho viac. Ivica je dizajnový nadšenec, miluje porcelán a originálne šperky. Aj preto sa v roku 2011 rozhodla založiť dizajnový obchod slávica.
Ako Ivica sama povedala, pred založením obchodíku nemala vôbec žiadne skúsenosti s podnikaním. Učila sa všetko od základov. A stále sa učí. S príchodom bábätka sa však zmenila situácia aj v slávici. Kým predtým Ivica sama v obchode aj predávala, dnes to za ňu robia brigádničky. Povinnosti spojené s prevádzkou obchodu si delí so store manažérkou. Z Ivicinho rozprávania je jasné, že svoj obchodík vedie intuitívne, zo srdca. Kým pred dieťatkom fungovala Ivica viac ako nadšenec, dnes si uvedomuje zodpovednosť a na slávicu sa začína pozerať viac očami podnikateľa.
To, že Ivica vedie obchod so srdcom vidieť aj pri nákupe. Ak sa chcete cítiť výnimoční, určite si sem príďte niečo kúpiť. Aj ten najmenší nákup vám zabalia do krásneho papiera a vložia do taštičky s logom obchodu – vtáčikom. Kvalitný tovar si zaslúži kvalitný zákaznícky servis.
Aké to je podnikať od nuly, Ivica porozprávala v rozhovore. Dá sa podnikať aj bez skúseností, len s nadšením v srdci? Ako je to s dizajnom na Slovenku, dá sa na ňom zarobiť?
foto: archív I.J.
Aké boli začiatky tvojho podnikania? Prečo si sa rozhodla založiť dizajnový obchod slávica?
Dlho som tento nápad , že by som si chcela otvoriť obchod s dizajnovými vecami, nosila v hlave. Vyplýva to najmä z toho, že som dlho pôsobila v modelingu a poznala som pár ľudí z tohto odvetvia. Bolo mi ľúto, že v zahraničí sú takéto obchodíky bežnou záležitosťou a u nás také niečo nie je. A potom ma náhodou oslovila kamarátka s tým, že v KC Dunaj sa uvoľnil obchodný priestor a chceli by tam dizajnový obchodík. Tak som sa rozhodla, že idem do toho.
Čo si považovala za najdôležitejšie v začiatkoch podnikania? Na čo si sa najviac sústredila?
Pre mňa bolo všetko úplne nové. Nemala som vôbec žiadne skúsenosti s podnikaním. Od začiatku som spolupracovala s účtovníčkou, ktorá mi pomáhala s týmito vecami. Na úplnom začiatku som mala živnosť, teraz už mám s.r.o., a tak som sa postupne všetko učila. Riešila som všetko za pochodu. Od toho, ako všetky produkty naceniť, nahodiť do pokladnice, cez vizuál, až po účtovné veci. Ľudia sa ma často pýtajú, čo iné okrem obchodu ešte robím. Nie je to len tak viesť obchod. Zaberie vám všetok čas, ledva ho stíham. Najmä zo začiatku, keď som sama aj predávala.
Ako teda funguje tvoj obchodík? Ako získavaš vecičky, ktoré potom predávaš?
Niekedy sa mi priamo ozvú ľudia, ktorí by u mňa chceli výrobky predávať a inokedy ich sama oslovujem. Častokrát dostávam otázku, čo je kritérium výberu. Dalo by sa povedať, že je to môj osobný vkus, podľa čoho vyberám. Snažím sa vyberať veci, ktoré sú dizajnové a skutočne kvalitné. Teraz je veľký boom handmade vecí, teda ručne robených. Ale ja sa snažím orientovať na ľudí, ktorí sa tým reálne živia a ich talent sa naozaj odráža v ich veciach.
foto: katarina tubio
Máš v ponuke aj práce od študentov?
Áno, mám napríklad veľa šperkárov. Mnohých mám takých, ktorí u mňa začínali predávať ako študenti a pokračujú aj naďalej. Zvykla som chodiť aj na Prieskum VŠVU a ak ma niečo zaujalo, oslovila som autora.
Ako postupuješ pri stanovení ceny? Z čoho vychádzaš?
Dizajnéri si stanovia svoju cenu a ja, samozrejme, pripočítam svoju maržu. Nemyslím si, že ceny v obchode sú prehnané alebo príliš vysoké. Najmä, ak to porovnám napríklad s podobnými pražskými obchodmi. Vychádzam najmä z mojich nákladov a samozrejme beriem do úvahy aj prácu, ktorá sa za každým produktom skrýva. Veci, ktoré predávam v obchode sú kvalitné, vytvorené ľuďmi, ktorí sa tomu venujú naplno alebo sú vyštudovaní vo svojom odbore.
Nie sú to len také klasické handmade výrobky. A to sa odráža aj na ich cene. Ľudia to často nechápu, ako môžu náušnice u mňa stáť aj 50 eur, keď v módnom reťazci sú za 2 eurá. Za každou dizajnovou vecou, ktorú mám v obchode, však treba vidieť kus práce, času, originalitu a kvalitu.
foto: Frolo
Sortiment v obchode je naozaj široký, od detských vecí, cez knižky, po šperky či prírodnú kozmetiku. Aký máš kľúč pri tvorbe ponuky?
Opäť je to pocitová záležitosť. Ale všeobecne sa snažím tvoriť sortiment s menšími vecami, drobnosťami. Oslovili ma aj dizajnéri nábytku, ale nábytok sa mi zdá už príliš veľký, náročnejší na predaj. Snažím sa vyhýbať veciam, ktoré by mi dlho stáli v obchode. Mne sa veľmi páčia šperky a porcelán, rada by som sa zamerala práve na to. Ale bojím sa, že potom by sa obchod neuživil, keby som bola takto úzko zameraná. Preto si radšej držím širší záber.
foto: lucia jesenska
Keby si mala porovnať to ako si fungovala na začiatku a ako teraz. Je tam rozdiel? Robíš možno nejaké iné kroky, sústredíš sa na iné časti podnikania?
Určite áno, je tam rozdiel. Napríklad ceny musia byť prispôsobené aj miestu, kde je teraz obchod. Viac sledujem náklady a tržby. Na začiatku som sama aj predávala, teraz mám päť dievčat, brigádničiek, ktoré sa striedajú. Aktuálne hľadám aj nového store manažéra.
Mňa osobne prekvapil servis, ktorý funguje v obchode. Pokladáš starostlivosť o zákazníka za dôležitú súčasť obchodu?
Áno, určite. „Náš zákazník, náš pán“, predsa. Mne sa veľmi páči, keď zákazník odíde z obchodu s pocitom, že o neho bolo postarané. Páči sa mi, keď ja odídem z nejakého obchodu s krásne zabaleným tovarom. A preto to chcem mať aj v mojom obchode.
Nepokladáš to za vyššie náklady?
Jasné, že sú to výdavky navyše. Ale verím, že sa to vráti tým, že zákazník príde aj druhý-tretí krát. Odzrkadľuje to celkovú úroveň obchodu. S tým som sa sťahovala aj do nových priestorov, aby obchod prešiel na vyššiu úroveň.
Vnímaš aj konkurenciu?
Samozrejme, konkurenciu sledujem. No vyslovene koncepčne niečo také isté ako slávicu neregistrujem. Tým, že ja predávam najmä šperky a porcelán. Existuje jeden obchod, ktorý sa zameriava skôr na oblečenie. Iný obchod predáva aj rovnaké značky ako ja, ale tento obchod vnímam ako viac komerčný. Predávajú aj komerčné zahraničné značky.
Máš pocit, že ti pomáha tvoje meno? Verejnosti nie si neznáma, ľudia ťa poznajú ako víťazku Miss a modelku.
Určite pomáha, bez toho by som ani nemala odvahu takýto obchod otvoriť. Už len to, že si ma oslovila na rozhovor by nebolo bez toho, že sa volám Ivica Sláviková (teraz už Jusková). Pomohlo mi to s budovaním povedomia o obchode, rýchlejšie sa rozpŕchla informácia o tom, že mám obchod s dizajnom.
Ako vidíš budúcnosť obchodu?
Zatiaľ riešim skôr nové priestory, nakoľko sme tam len pol roka. Zmenu prostredia som už pozitívne pocítila. V novom obchode sa zastaví omnoho viac náhodných okoloidúcich a tiež veľa turistov. Verím tomu, že keď človek robí niečo zo srdca alebo preto, že ho to baví a vidí v tom zmysel, tak to prosto nejako pôjde. Dúfam.
foto: Ľubica Martinčeková
Cítiš sa úspešná?
Ja sa vnútorne necítim nejako extra úspešná. Ja si to sama ani tak neuvedomujem, čo mám a čo robím. Ale mám veľa pozitívnych reakcií. Mám napríklad jednu kamarátku, ktorá mi dodáva hodvábne šperky z kravát a žije v zahraničí. Raz mi povedala, že je na mňa pyšná, že sa jej páči, čo som dosiahla. Je nadšená novým obchodíkom. Neviem, čo si mám predstaviť pod úspechom, ale po jej reakcii som si povedala, že nie som asi úplná nešika.
Keby si sa mohla vrátiť do momentu kedy si založila obchod, pustila by si sa do toho ešte raz? Urobila by si niečo inak?
Určite by som do toho išla ešte raz. Snažím sa žiť tak, aby som čo najmenej vecí chcela meniť.
Čo by si odkázala niekomu, kto práve rozmýšľa, či sa pustiť do vlastného projektu?
Nech do toho určite ide, nech sa nebojí. Ak má človek nadšenie a možnosť vyskúšať niečo, čo ho baví, tak by to mal minimálne skúsiť. Keď som reálne stála pred rozhodnutím, či ísť do priestorov v KC Dunaj, keď som už mala reálnu ponuku na priestory, tak som veľmi dlho rozmýšľala, či do toho mám ísť. Dlho som myšlienku nosila v hlave, že chcem-chcem, a potom keď sa to malo stať realitou, tak som sa zľakla. Začala som zrazu rozmýšľať nad všetkými detailmi a človek ostane prekvapený. Ale určite sa netreba báť. Veci, ktoré sú robené zo srdca a úprimne, majú nádej. Minimálne z toho bude mať nové zážitky a skúsenosti.
Ďakujem za rozhovor!
foto:foto: Ľubica Martinčeková
zdroj: http://www.startitup.sk/byvala-miss-slovensko-ivica-juskova-zakaznik-ma-obchodu-odist-pocitom-neho-bolo-postarane/
