Pravdou je, že nie každý, koho v živote stretneš, ťa bude mať rád. Nie každý ťa bude považovať za dokonalú. Niektorým skrátka pôjdeme od začiatku na nervy. Pre vzhľad, správanie, no i úplne bez príčiny. Mnohé z nás túto kritiku ťažko nesú. Sme z toho nešťastné a naštvané, snažíme sa to napraviť. Bohužiaľ, nie vždy sa o dá a my iba plytváme časom a energiou.
Prečo nás niektorí ľudia nemajú radi? Ťažko povedať, niekedy ide o závisť, inokedy si to ani nestihneme uvedomiť a svojim činom im ublížime tak, že nás nebudú mať radi. To, že investujeme čas a snahu, lebo chceme zmeniť ich názor na nás, je často irelevantné. Bohužiaľ, svet nie je na takom vývojovom stupni. Nedostali sme sa do štádia, kde sa majú všetci radi. Kde si vedia všetci odpúšťať.
Je správne snažiť sa našu chybu napraviť. Požiadať o odpustenie či to nejako odčiniť. Lenže neustále „lezenie viete kam“ je ponižujúce a zbytočné. Áno, spravili ste chybu, uznali ste si ju a je vám to ľúto. Ale to ešte neznamená, že ste povinné sa pre niekým celý život kajať. Ešte horší je prípad, ak ste nespravili nič. Vy sa snažíte, chováte sa milo a z druhej strany prichádza iba chlad a ironické poznámky. Iba sami sebe ubližujeme. V tomto prípade je lepšie sa na to vykašľať. Jedna strana má pocit, že je na koni a druhá má výčitky. Naše svedomie je nám občas na škodu. Trápime sa nad absolútne nepodstatnými vecami.
My ženy máme často tendenciu každú udalosť aspoň 50-krát poctivo rozanalyzovať. Všetko podrobne rozoberieme, pozrieme sa na to z rôznych uhlov a vyvodíme si niekoľko záverov. Aj ja to robím. Niekedy sú však veci naozaj také, aké sa zdajú na prvý pohľad. Úplne jednoduché a potrebujú úplne jednoduché riešenie. V prvý deň školy si jej omylom stúpila na nohu a ona to ešte vždy neprehryzla. Blbé, čo už. Ešte horšie sú „kráľovné falošných tvárí.“ Hrá sa, že je všetko odpustené, spolu sa smejete, chodíte von a potom sa ti za chrbtom vysmieva. Za chrbtom nad tebou gúľa očami. Prečo? Načo tá faloš?
Toto všetko sú chvíle, kedy zlyháva komunikácia. Prečo si ľudia skrátka nepovedia všetko do očí? Nepovieme: „Hej ty, hnevám sa na teba?“ Alebo sa na rovinu neopýtame, kde je problém? Ak by sme si všetko vyrozprávali, nežili by sme s ľahším pocitom pri srdci? Vymizlo by všetko to tajomno a intrigy? Nebavilo by nás žiť vo svete, kde by sme si hovorili veci na rovinu?
V živote sa stretneme s učiteľmi, kolegami či kamarátmi našich kamarátov, ktorí nás skrátka nebudú mať radi. My to niekedy skrátka musíme akceptovať. Nie je síce správne im to oplácať, ale je to ľudské, takže… Pointou toho všetkého je, že hlavne sa musíme mať rady my samé. Obklopovať sa ľuďmi, pri ktorých sa budeme cítiť výnimočné a dokonalé. Potom sa nám stretnutia s tými, ktorí nás nemajú radi, budú znášať ľahšie.
