Dnes som sa rozhodla, že vám rozpoviem príbeh jednej lásky. Lásky, ktorá je pre mňa veľmi neobyčajná a myslím, že stojí za to, aby som o nej napísala. Je to skutočný príbeh o tom, ako sa dvaja mladí ľudia do seba zaľúbili a ostali spolu až do smrti.
„Ona bola obyčajná mladá žena okolo dvadsiatky. Za prácou cestovala vlakom do väčšieho mesta. Mala rada pocit „vetra vo vlasoch“ a tak sa cestou zvykla vykláňať z okna. No tento síce pekný, ale nie veľmi šťastný zvyk ju dostal do nemocnice. V dôsledku silného zápalu tvárového nervu jej dočasne ochromila polovica tváre. V nemocnici si musela poležať istý čas. Presne v tej, kde spoznala jeho. Mladého a už na prvý pohľad sympatického muža, ktorý mal na starosti, aby sa jej tvár vrátila do pôvodnej podoby. Naozaj mu záležalo na tom, aby všetko dobre dopadlo.
Jeho zvýšený záujem o to ako sa má, a návštevy na izbe trikrát denne si zamieňala za vysokú odbornosť zdravotníka. Jej stav sa pod jeho rukami zreteľne zlepšoval zo dňa na deň. Až prišiel čas, kedy jej dni strávené v nemocnici skončili. A práve vtedy jej tento mladý muž ponúkol pokračovanie rehabilitácie u neho doma. Ona, mysliac si, že stále ide len o profesionálny vzťah zdravotník-pacient s týmto návrhom súhlasila. Chcela predsa, aby bola jej tvár ako kedysi.
V kútiku duše však začínala tušiť, že tu možno ide aj o niečo viac. Tento pocit ju napokon nesklamal. Keď jedného dňa vstúpila do jeho bytu, čakala ju na stole uvarená večera, ktorá vyzerala vskutku vynikajúco v svetle horiacich sviečok. Na perách sa mu pohrával úsmev a v očiach sa mu odrzkadľovala láska voči žene stojacej oproti.Týmto ju odrovnal. Netrvalo dlho a spadla do toho až po uši. Pôvodný dôvod jej návštev razom vymenil pocit zamilovanosti. Ich láska mala rýchly spád. Aj keď na to nemali žiaden vážny dôvod, zobrali sa do polroka odo dňa kedy sa stretli. Pritom ich jedinou motiváciou bola vzájomná láska, ktorá trvala roky a trvala až do smrti.“
Je naozaj krásne, aký dokáže byť život nepredvídateľný. Ako nás aj tie menej šťastné okamihy, dokážu doviesť tam, kde máme nakoniec byť. Nepatrím medzi romantický typ žien, no keď som počúvala tento príbeh, tak sa ma dotkol. Prinútil ma zamyslieť sa nad tým, že všetko sa deje z istého dôvodu. A aj keď niekedy nadávame a nevieme si vysvetliť, prečo sa nám dejú isté veci, na konci nám všetko do seba zapadne. A presne o tom je život.
Venované jeho pamiatke.
