Svet bez lásky, citov, porozumenia. Svet, kde úsmev nahradil „déčkový“ emotikon a popularita sa počíta podľa počtu followerov na instagrame. Svet, v ktorom sú objatia chladné, bez dodania energie.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko vecí sa zmenilo odkedy do nášho sveta vstúpili technológie? Začali sme písať a prestali hovoriť. Máme strach? Je pre nás písanie jednoduchšie? Do očí toho už vieme povedať len veľmi málo, bojíme sa reakcie osoby, ktorá stojí pred nami. Na sociálnej sieti však povieme všetko čo máme na srdci. Napíšeme aj to, čo sme zjedli a samozrejme pridáme aj polohu, kde sme to zjedli. Je to naozaj správne? Ide doba takto vpred?
Svet technológií sa posúva vpred, no ľudia sa menia na necitlivé osoby bez citov. Pre chlapcov nie je ťažké vyznať lásku pomocou písmen na klávesnici, napísať román nám, ktorý im niekto pomohol lepšie sformulovať, aby to vyzeralo dobre. Dievčatá bez hanby posielajú svoje fotky a pritom si nie sú vedomé, kde všade môžu ich fotky skončiť. Zabúdajú, že im to môže zmeniť ich život. Vonku sme plachí a bojíme sa toho, čo si o nás ľudia myslia. Na sociálnej sieti sa naša plachosť zrazu stráca.
Je pravdou, že my sme generácia, ktorá žije vo svete technológií, ale stále sme ľudia plný pocitov, tak prečo ich v sebe skrývame? Prečo sa tvárime, že sme chladní, aj keď jediné čo potrebujeme je objatie, ktoré nám dodá energiu. Je to tým, že žijeme v tejto dobe? Nie, len sme zabudli na vyjadrovanie citov slovami pri toľkom písaní.
Zmeňme svet, v ktorom žijeme na svet plný lásky. Nebojme sa povedať svetu, čo cítime. Buďme radi, že máme city, že vieme ukazovať lásku a vieme ukázať aj slzy. Neskrývajme slzy, aj tie sú prejavom nášho vnútra. Málokto z nás vie ukázať svoje pravé ja. Nebojme sa spolu zmeniť svet. Ukáž svoje pravé ja a ver, že sa tento svet zmení k lepšiemu.
