- Berieš veci príliš osobne.
Neodpísal ti? Alebo ti kamoška odmietla kávičku, s ospravedlnením, že má veľa práce? Nič sa nedeje. Možno sa na všetko dívaš príliš osobne, a to v tebe vyvoláva negatívne pocity. Riaď sa heslom: „Ži a nechaj žiť“, a život pôjde ľahšie.
- Máš priveľké očakávania.
V svojej hlave máš nalinkovaný celý život. Vieš ako by si čo chcela mať, a máš pocit, že keď nejdú veci podľa plánu, zrúti sa ti celý svet. No niekedy (väčšinou) nedokážeme predpovedať ako sa veci budú vyvíjať, ako budú reagovať ľudia v našom okolí. Raz za čas jednoducho musíme povoliť, a nechať život plynúť tak ako má. Nemôže nás sklamať niečo, čo neočakávame, naopak, nechajme sa príjemne prekvapiť.
- Preháňaš a máš katastrofické scenáre.
Bolí ťa brucho a ty už googliš príznaky rakoviny hrubého čreva ? Predstavuješ si , ako môže všetko zle dopadnúť. Priateľ ti neberie telefón, určite ťa podvádza. Negativita ti prinesie len viac negativity. Snaž sa nerobiť unáhlené závery. Koniec koncov, žiaden problém, ktorý si si vytvorila v hlave nevyriešiš v reálnom živote, pokiaľ tam v skutočnom čase neexistuje.
- Stále čakáš na znamenie.
Nevieš sa prinútiť urobiť veľký krok v živote, pretože si nahováraš, že potrebuješ nejaký impulz. Nejaké znamenie. Zober osud do vlastných rúk a začni robiť veci ktoré chceš, tak ako ich chceš. Nič dobré ti z neba len tak nespadne, pokiaľ sa o to sama nepričiníš.
- Nevychádzaš zo svojej komfortnej zóny.
Na jednej strane by si rada zažila niečo nové a vzrušujúce, no na druhej pre to nie si ochotná nič obetovať. Máš zaužívané svoje zvyky, a len ťažko si schopná urobiť nejaký ústupok. Nemusí byť na škodu z času na čas obetovať pohodlie, pre nejaké nové dobrodružstvo.
- Neustále porovnávaš svoj život so životom iných.
Tento bod môže mať 2 varianty. Záleží na tom s kým svoj život porovnávaš. Buď sa pozeráš na bohatých, úspešných ľudí, ktorí zdá sa, majú dokonalý život. V tomto prípade ti ten tvoj môže pripadať nudný a začínaš mať depky, pritom ale nikdy nevieš čo všetko sa za životom ostatných skrýva. Druhou variantou je, že svoj život porovnávaš s ľuďmi, ktorí žijú na ulici, alebo sa im prihodilo nešťastie a vtedy si povieš aký si ty vlastne šťastný človek, a môže to viesť k lenivosti. A strate motivácie. Ani v jednom prípade nie je porovnávanie seba s ostatnými dobré. Skús pozerať na seba a svoje ciele a na to aby si bola každý deň lepším človekom. (alebo minimálne nebola horším)
- Nevieš opúšťať. (a možno ani odpúšťať)
Staré veci. Prácu, ktorá ťa nenapĺňa. Priateľstvo, ktoré ťa neteší. Frajera, ktorý si ťa neváži. Nevieš nechať ísť spomienky na minulosť. Je jedno, čo z toho si vyberieš. Pokiaľ sa nenaučíš nechať za sebou veci, ktoré ťa viac neuspokojujú a nerobia šťastnou, len ťažko sa posunieš za lepším zajtrajškom.
- Netešíš sa z každodenných maličkostí.
A všetko berieš za samozrejmosť. Na svete sú 2 typy ľudí. Tí, ktorí dávajú a tí ktorí berú. Predstav si situáciu, ak má niekto z tvojich priateľov narodeniny, čo ťa poteší viac? Jeho pohostenie, alebo to, že ho môžeš nejako obdarovať a potešiť? Verím , že láskavosť v ľuďoch nevymrela, len ju možno zabudli rozdávať. Každý deň sa snaž svetu ukázať tvoju dobrú stránku a ver, že sa sama budeš cítiť lepšie.
