Žen­ská duša.

Do­káže byť krehká a zá­ro­veň hú­žev­natá. Silná ako bo­jov­ník v ringu. Práve tým, že je viac zra­ni­teľná, sa mu­sela na­učiť chrá­niť svoj zdroj. Mu­sela sa na­učiť pre­žiť aj v ťaž­kých pod­mien­kach. Pre­tože pred­stava, že by sa ne­chala zni­čiť bola ne­prí­pustná.

Je to uš­ľach­tilá časť kaž­dej ženy, preto si za­slúži, aby sme jej ve­no­vali svoju po­zor­nosť. Aby sme sa na­učili byť že­nami ta­kými, akými v hĺbke svojho srdca chceme byť. Nie mo­der­ným ob­ra­zom dneš­ných žen­ských ide­álov. To je iba ko­pí­ro­va­nie, ktoré ne­pri­náša vnú­torné šťas­tie.

Najprv je po­trebné ju ob­ja­viť, vy­po­čuť, po­cho­piť a chrá­niť ju. Pre­tože naša žen­ská duša nám po­siela od­kazy cez naše vnú­torné po­treby a sny. To po čom tú­žime, je sku­točná a čistá túžba na­šej duše. Na­priek tomu, mnoho žien ešte ne­po­cho­pilo jej pravú pod­statu. Ale ve­rím, že všetko má svoj čas a dô­vod.

large

we­he­ar­tit.com

Ak chceme, aby nás nie­kto mi­lo­val a sta­ral sa o nás, ne­mô­žeme svoje srdce po­dá­vať na pod­nose kaž­dému. Ne­hľa­dajme si par­tne­rov či pria­te­ľov, ktorí nám to, čo po­tre­bu­jeme ne­do­kážu dať. Nie je to len strata času, ale aj vy­čer­pá­va­júce vy­dá­va­nie ener­gie, ktoré ne­pri­náša žia­den úži­tok, nie trvalý. I keď je pravda, že nie­kedy sa žen­ská duša v nás na­plno pre­budí až keď zistí, že ne­dos­táva to, čo po­tre­buje, že je smutná a frus­tro­vaná, že nie je mi­lo­vaná taká, aká je. Až vtedy si za­čne uve­do­mo­vať na­plno samú seba.

Žen­ská duša je náš ra­dar, ktorý vždy vie, čo chce, čo har­mo­ni­zuje s jej srd­com a čo zase nie. Do­káže sa obe­to­vať, od­púš­ťať a dá­vať nové šance, jedno však ne­do­káže. Pri­ze­rať sa na vlastné ne­šťas­tie. Ne­mala by. Musí sa ve­dieť po­sta­viť sama za seba, keď je vy­uží­vaná, ne­reš­pek­to­vaná alebo ob­me­dzo­vaná.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Túži po ochrane a bez­pečí, ale túži aj po vlast­ných kríd­lach, ktoré jej dajú po­cit slo­body, slo­body osob­nej. Nechce byť zvä­zo­vaná, či utlá­čaná. Chce mi­lo­vať dru­hých, chce sa sta­rať o svo­jich mi­lo­va­ných, chce im ro­biť ra­dosť, chce ich ob­jí­mať, chce byť od­daná a na­priek tomu môže byť slo­bodná. Slo­bodná svo­jím du­chom. Nik ju ne­smie za­mknúť do klietky, nik na svete nemá to právo. Pre­tože žen­ská duša do­káže dať slo­bodu iným, za­slúži si ju naj­viac zo všet­kých.

large

we­he­ar­tit.com

Nie je se­becká, najprv myslí na dru­hých až po­tom na seba. Nie­kedy na seba za­budne úplne. Ono to po­tom bolí. Bolí to preto, lebo sa za­čína učiť. A to tým, že sa nájde a za­čne sa mi­lo­vať. Za­čne ro­biť veci, ktoré musí, aby bola šťastná. Až keď si ko­nečne uve­domí, aká je krásna, za­čne chrá­niť sama seba. Tým svoju zra­ni­teľ­nosť pre­mieňa na silu. Za­čne sa čo­raz viac pri­bli­žo­vať k tomu, po čom prahne jej srdce. Pre­stane dá­vať šance tým, ktorí si ju ne­vá­žia a za­ned­bá­vajú ju.

Žen­ská duša nechce, aby jej bolo ub­li­žo­vané, naj­viac na svete túži po po­koji a láske. Ak jej ale už nie­kto ub­líži, pre­žije to a hrdo od­kráča ďa­lej. Od­íde so skú­se­nos­ťou a po­zna­ním toho, čo je pre ňu ne­žia­dúce a ne­pot­rebné.

Foto: pincaption.com

Foto: pin­cap­tion.com

Len ak sa do­ká­žeme pri­blí­žiť k na­šej žen­skej duši a po­ro­zu­mieť jej, do­ká­žeme ju mi­lo­vať takú, aká je. Ak do­ká­žeme mi­lo­vať samú seba, do­kážu nás mi­lo­vať aj os­tatní. Mnoho vecí a roz­hod­nutí je len v na­šich ru­kách. To ako sa sprá­vame k na­šej vlast­nej duši, k na­šej žen­skej pod­state, je len na nás. My sme jej chrám, ona je náš zvon. Ne­chajme ju zvo­niť, pre­tože jej me­ló­dia nám na­po­vie, ktorá cesta je tá správna.

Sku­točná žena si vy­chut­náva svoju žen­skosť, no ne­za­budne pri­dať aj pat­ričnú hr­dosť.

Buďme že­nami, ktoré po­znajú svoju hod­notu.

Buďme že­nami, ktoré si za­slú­žia to naj­lep­šie.

For­tis­simo.

 

Komentáre