Rokmi a hlavne skúsenosťami sa učíme. Učíme sa, ako žiť, čo je správne a čo nie, učíme sa ako ovládnuť emócie, komu veriť a koho milovať. Kiežby sme sa všetci rodili vedomí si toho, čo chceme, s dostatočne pevnou vôľou na to, aby sme sa neuspokojili s niečím, čo k nám nepatrí. Alebo lepšie povedané s niekým, kto k nám nepatrí.

Ale náš život je tvorený našimi rozhodnutiami. Nie, ľudia nie sú našim testom, trestom ani darom. Ľudia, ktorí nám vstúpia do života sú tí, ktorým sme to dovolili.

Keď som ťa spoznala myslela som si, že som našla všetko, čo som kedy hľadala. Chlapa, ktorý sa na nič nehrá, vie ako sa správať k ľuďom a navyše je veľmi milý a zdvorilý. Vtedy som si ešte neuvedomila, že niekto taký, ako ty si musí nepochybne získať srdcia mnohých žien. Asi som bola trošku naivná, keď som si myslela, že ja som tá vyvolená, ktorá mala to šťastie, aby si bol môj. Nemala som najmenší dôvod ti neveriť, v podstate som mala všeobecne dobrú mienku o ľuďoch. Samozrejme, občas som sa stretla s niekým, kto ma sklamal, no časom som sa naučila od nikoho nič nečakať, a tým sa vyvarovať sklamaniam. A keď som pocítila všetky tie iskry, ktoré medzi nami rozpálili oheň, ani na chvíľu som nezapochybovala o tom, žeby to nebolo úprimné. Od začiatku som v tom mala jasno.

Och, ako krásne si sa vedel ku mne správať. Vždy, keď si bol pri mne si ma presvedčil o tom, že ma máš naozaj rád. Prekvapoval si ma, hovoril mi aká som krásna, pričom si na mňa hľadel takým spôsobom, že som nemala problém uveriť všetkému, čo mi hovoríš. Temné myšlienky na mňa prišli vo chvíľach, kedy sme neboli spolu. Vtedy, keď boli dni, počas ktorých si sa vôbec neozval. Vtedy, keď si sa snažil vyhýbať priamej konverzácii o tom, čo vlastne sme. Vtedy, keď som chcela počuť tvoj hlas, no teba ani nenapadlo zavolať mi. Vtedy, keď jediné na čo som ráno myslela, si bol TY. Vtedy, keď som si začala uvedomovať, že sa kvôli tebe trápim. No stačilo ďalšie stretnutie a boli sme tam, kde predtým. Neviem ako ty, ale ja som v tom bola až po uši.

Smutné je, že som sa dlhé mesiace presviedčala o tom, že moje rozhodnutie byť s tebou a byť kvôli tebe trpezlivou je správne. Avšak niečo mi stále nahováralo, že náš „takmer vzťah“ vzťahom nikdy nebude. No ja som to niečo statočne a pravidelne dokázala umlčať. A síce mal náš takmer vzťah svoje svetlé stránky, nikdy si ma nepresvedčil o tom, že chceš, aby som ostala. A keď som ťa postavila pred hotovú vec, buď MY alebo TY, no bezo mňa a JA, no bez teba, svojim veľavravným mlčaním si povedal všetko. A takto to skončilo, síce si sa ešte párkrát snažil prebojovať do môjho života, a ja som ti ešte párkrát skoro dala šancu, už nikdy by to nebolo také ako predtým.

Pretože si ma obral o niečo, čo sa bude nadobúdať veľmi ťažko. O niečo, čo dodnes ovplyvňuje všetky moje vzťahy. Tým niečím je dôvera vo svoje rozhodnutia, vo svoje pocity, a svoju intuíciu. A to mi už, drahý môj, nikto nevráti. 

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.