Život nám prinesie veľa radosti, šťastia, ale aj sklamanie a neúspech. Všetko, čím sa obklopujeme, si tvoríme sami, a aj napriek tejto pravde má život všetkých nás niečo spoločné. Niečo, čo sa dá veľmi ľahko prirovnať k ružiam.
1. Život sú samé tŕne. Prečo neodtrhnúť kvietok, keď sa ukáže?
Skúšky, pády, rozchody, zlé dni či obdobia. Každý ma v hlave nedokončené veci alebo myšlienky, ktoré mu nedovolia spať. Lietanie z jedného problému do druhého. Nevydarené veci, pri ktorých si myslíš, že máš od úspešného človeka ďaleko.
No potom nadíde ten moment. Moment, kedy sa ti niečo podarí. Moment, kedy ťa zaplaví úľava a ty si zrazu na seba pyšná. Tieto momenty by sme si mali ukladať do vrecka blízko nášho srdca. To sú totiž kvety, ktorých je menej ako tŕňov, ale sú pre nás oveľa vzácnejšie a hodnotnejšie.
2. Ženy sú ruže.
Aj napriek svojim tŕňom – nedokonalostiam, každá je krásna. Všetky ženy na svete sú niečím iné. Žiadna rovnaká neexistuje, no napriek rozličnostiam máme všetky niečo spoločné. Krásku, ktorá je nedokonalá. Všetci ju vidia, no len tí odvážni sa jej neboja dotknúť. Stojí im za poranenie, ktoré sú ochotní riskovať.
Ak chceš mať ružu, môžeš ju mať, ale s každým krivým lupienkom, každým tŕňom, každou malo nedokonalosťou, ktorá je jej súčasťou.
3. Existujú, aby mohli rásť.
Začiatok a koniec. Jednoduchý symbol života. Dôležité je však to, čo sa skrýva medzi tým. Na počiatku vznikne semienko, ktoré chce klíčiť, rásť a rozvíjať sa v niečo úžasné. A od toho sme tu aj my ľudia. Smrť je prirodzenou súčasťou. Životný kolobeh síce nemôžeme zastaviť, ale môžeme ovplyvniť, akou cestou sa bude naše bytie uberať.
Je len na nás, ako sa budeme rozvíjať, v ktorých smeroch budeme rásť, čo si zvolíme na to, aby sme boli štvorlístkom života a ako využijeme čas, ktorý nám bol daný na to, aby sme sa stali tou najlepšou verziou samých seba. Je len v našich rukách, čo spravíme s časom medzi začiatkom a koncom.
