Ako správne žiť? Kto pozná odpoveď na túto otázku, nech sa prihlási, pretože ja nie. Život má nastavené svoje vlastné pravidlá. Vyštudovať strednú školu, ukončiť výšku, vydať sa, mať deti, rodinu a popritom všetkom nezabudnúť na kariéru. Byť úspešný, mať peniaze, obrovský dom, auto, precestovať svet a užívať si každý jeden moment. Takto by to chceli všetci. Veď predsa, takto by mal vyzerať úspešný život.
Čo ak neviem, čo chcem? Čo ak nemám plány ani žiadne priority? Je to zlé? Tým pádom neviem, ako žiť? Bude zo mňa takto nikto?
Čo ak chcem skúsiť toto a tamto? Čo ak to chcem zistiť časom? Čo ak chcem preskúmať všetko možné, kým prídem na to, čo ma naozaj spraví šťastnou? Čo ak sa nechcem riadiť bodmi v mojom zápisníku, ktoré mi spísali ostatní? Možno ma výška, ktorú si vyberiem nebude baviť, možno muž, ktorého stretnem nenaplní moje srdce tak, že s ním budem chcieť ostať, možno zo mňa nebude úspešná právnička, no ani jedno neznamená, že zo mňa nebude človek, na ktorého budem môcť byť pyšná.
V dnešnom svete máme milión možností na to, čo môžeme robiť. Chceš byť slávna influencerka, herečka, lekárka? A prečo nie? Kto iný by to mal dokázať, ak nie ty? Všetci sme ľudia. Ľudia z mäsa a kostí. Ľudia s rovnakým počtom rebier. Podceňovanie je to, kvôli čomu sa tak rýchlo vzdávame. Nedôvera v samých seba. Nedôvera v to, že nedokážeme to, čo dokázal náš vzor.
No kým bol náš vzor predtým než svoj úspech dosiahol? Obyčajným človekom ako my. Nie je to tým, že by sme na to nemali predpoklady. Je to v tom, že sa večne utápame v možnostiach, ako by to nešlo. Začnime hľadať viac ciest, po ktorých by to mohlo ísť. Nemusia to byť veľké veci. Stačia malé kroky vďaka, ktorým uvidíme, že náš život nie je zaseknutý na jednom mieste.
Je v pohode nevedieť, čo chcem zajtra či o 5 rokov. Dôležité je postaviť sa a začať!
Fajn. Priznávam. Aj ja v tom mám zmätok. Zatiaľ neviem, čo presne chcem. Neviem, ktorým smerom sa môj život bude ďalej uberať, no jedno viem. Viem, že sa nechcem ďalej stresovať. Robiť si ťažkú hlavu z toho, čo bude a z toho, či ma čaká úspešná budúcnosť. Veci, ktoré si plánujem sa možno nikdy nevydaria, no je to v poriadku. Nie je podstatné to, ako sa na nás budú pozerať ostatní. Či si nás budú vážiť za to, čo sme dosiahli a staneme sa tak pre nich vzorom. Dôležité je, aby sme ten náš jediný život skutočne žili, nie ho len prežívali.
