Tento článok chcem venovať každej, ktorá má akési zvláštne oči. Pretože vidí neustále krásu iných žien, avšak nie tu svoju.

Ženy a krása. Večná dilema. Veľký boj, ktorý nemá konca. Sebaláska je vraj jedinou láskou na celý život. Oscar Wilde, autor tohto výroku, bol asi veľký optimista. Čo riešime viac ako sebalásku a svoj výzor? Dobre, áno mužov, avšak je to na veľmi podobnej úrovni. 

Február je pre mňa vždy akýsi „prevratný“. Áno, 14. februára je Valentín, avšak to tým nemyslím. Je to akási predzvesť jari a ja sa vtedy vždy naučím niečo nové o sebe. Je plný zaujímavých udalostí a uvedomení si.

Myslím si, že neexistuje žena, ktorá by bola so sebou úplne spokojná. Každá máme obdobia, kedy sa sebe milujeme každú krivku, každú časť svojho tela a dokonca aj ten pre nás väčší nos nám zrazu nevadí.

Maskujeme naše skutočné ja. Chceme vyzerať ako tie druhé, pritom svoju krásu nevidíme. Obzeráme sa ani nie tak za mužmi, ako za ženami, hľadáme na nich nedostatky alebo naopak, čudujeme sa, prečo majú takú dobrú pleť, vlasy alebo hocičo, s čím sa môžeme porovnávať.

zdroj: flickr.com

Komplimenty prijímame len veľmi hanblivo a do zrkadla sa pozeráme akosi priveľa. Máme komplexy, pýtame sa druhých, či sme atraktívne a zaujímavé a neustále na internete googlime to, ako byť krajšie a príťažlivejšie.

Sebaláska nie je egoistická. Je to váženie si samej seba a je to vzťah ku sebe samej. Len vtedy môžeš byť spokojná sama so sebou, ak sa máš rada.

Nestačí nám naša krása a to je výsledok doby, ktorá nám diktuje to, ako máme vyzerať a čo máme nosiť. Sebavedomie a sebaláska nie je len tak. Je to neustála práca na sebe samej, je to beh na dlhú trať a je to občasné zlyhanie a pád. Avšak koho máš mať radšej, ak nie seba, keďže ty si jediný človek, ktorý bude s tebou celý život?