Je ľahké nesprávne identifikovať naše typy osobností. Robíme to tak po celý čas – od nepresných online testov až po články, ktoré zobrazujú nepravdivé informácie o tom, čo znamená byť introvertom, extrovertom, mysliteľom a tak ďalej… existuje veľa možností, ktoré sa nám dostanú do cesty.

Jedným z najviac frustrujúcich argumentov, aký používajú pseudointroverti na svoju obhajobu, je „Viem, že som introvert, pretože nenávidím ľudí“.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Rada si uťahujem z toho, ako nenávidím ľudí. Je ľahké to robiť, ak si introvert. Stereotyp mizantropického introverta je podporený nespočetnými obrázkami na Facebooku alebo chytľavými citátmi.

Tieto mémy a citáty existujú z nejakého dôvodu. Sú zábavné a relatívne, ale môžu slúžiť aj ako mechanizmus pre tých, ktorí potrebujú zámienku na skrytie vlastnej osobnosti.

pexels.com

Nie je to tak, že nenávidím ľudí. Nenávidím bezvýznamné socializovanie sa. A v tom spočíva problém, ktorý udržal tisíce introvertov hore počas všetkých nočných hodín. To, že si introvert neznamená, že chceš byť stále sám. Ale bohužiaľ, aby si sa stretol s ľuďmi a podelil sa o svoj vnútorný svet, je potrebné ísť von a socializovať sa. Aby si s niekým konečne mohol prediskutovať svoje životné ciele, vášne a existenciu vesmíru, musíš začať s nejakým bezvýznamným rozhovorom, bez ohľadu na to, ako bolestivé by to mohlo byť.

Socializáciu vidím podobne ako ostatné aspekty môjho života o ktorých viem, že su pre mňa dlhodobo dobré ale momentálne nie až tak príjemné. Naozaj sa chcem učiť, keď si môžem ľahnúť do postele a pozerať seriál? Nie. Naozaj chcem ísť von, keď môžem stráviť večer s knihou a čajom? Nie. Avšak, aby si získal nejaké výsledky a odmenu, musíš niekedy aj pracovať.

Je to všetko o rovnováhe. Nájsť správny balans medzi hlavou a srdcom, tým čo chceš ty a tým, čo sa od teba vyžaduje.

Nikdy by som nestretla žiadneho z mojich kamarátov, ak by som sa stále rozhodovala pre to, že zostanem doma a budem čítať po celý čas. Vzťahy, ktoré teraz mám, si zaslúžia úzkosť a obavy, ktoré som cítila, keď som sa vyhnala z mojich komfortných zón, aby som ich zriadila.

pexels.com

Rovnako, ako môže byť niekto unavený z cvičenia, introverti sa unavia zo skoku z jedného spoločenského zapojenia sa do druhého. To však vôbec nemení ich city k ľuďom , ktoré sú pozitívne.

Byť z niečoho unavený neznamená, že to nenávidíš. Znamená to, že potrebuješ zmierniť čas, ktorý tráviš nad danou vecou, aby si zostal v poriadku. Takže môžeme skonštatovať, že nenávidenie ľudí nezahrňujú vlastnosti introverta – naopak, viac to smeruje k extroverzii.

Pre extrovertov je spoločenský cieľ ich konečným cieľom. Moji extrovertní kamaráti vždy hľadajú niečo, čo budú robiť cez víkend, počas sviatkov a dokonca aj počas pracovných nocí.

No ani jedna z týchto definícií nehovorí o tom, koľko alebo ako málo máme radi ľudí – hovoria o tom, čo preferujeme a k čomu inklinujeme.

Takže môžeme, prosím, prestať porovnávať introverziu s nenávidením ľudí?

Nie je to len neuveriteľne nespravodlivé voči mnohým introvertom na svete, ktorí sú starostliví voči iným ľuďom, ale je to nepravdivé. Skresľuje definície „introvert“ a „extrovert“ nesprávnym spôsobom. To, že niekto nenávidí ľudí, je pravdepodobne spojené s nízkym sebavedomím alebo negatívnymi skúsenosťami z minulosti, ktoré zostali nevyriešené.

Takže, moji kolegovia introverti, prosím, príležitostne zložte svoje knihy, choďte von a nájdite ľudí, ktorí za tú socializáciu stoja.