Je ľahké ne­správne iden­ti­fi­ko­vať naše typy osob­ností. Ro­bíme to tak po celý čas – od ne­pres­ných on­line tes­tov až po články, ktoré zo­bra­zujú ne­prav­divé in­for­má­cie o tom, čo zna­mená byť in­tro­ver­tom, ex­tro­ver­tom, mys­li­te­ľom a tak ďa­lej… exis­tuje veľa mož­ností, ktoré sa nám do­stanú do cesty.

Jed­ným z naj­viac frus­tru­jú­cich ar­gu­men­tov, aký po­u­ží­vajú pse­udo­in­tro­verti na svoju ob­ha­jobu, je „Viem, že som in­tro­vert, pre­tože ne­ná­vi­dím ľudí“.

Rada si uťa­hu­jem z toho, ako ne­ná­vi­dím ľudí. Je ľahké to ro­biť, ak si in­tro­vert. Ste­re­otyp mi­zan­tro­pic­kého in­tro­verta je pod­po­rený ne­spo­čet­nými ob­ráz­kami na Fa­ce­bo­oku alebo chyt­ľa­vými ci­tátmi.

Tieto mémy a ci­táty exis­tujú z ne­ja­kého dô­vodu. Sú zá­bavné a re­la­tívne, ale môžu slú­žiť aj ako me­cha­niz­mus pre tých, ktorí po­tre­bujú zá­mienku na skry­tie vlast­nej osob­nosti.

pe­xels.com

Nie je to tak, že ne­ná­vi­dím ľudí. Ne­ná­vi­dím bez­výz­namné so­cia­li­zo­va­nie sa. A v tom spo­číva prob­lém, ktorý udr­žal ti­síce in­tro­ver­tov hore po­čas všet­kých noč­ných ho­dín. To, že si in­tro­vert ne­zna­mená, že chceš byť stále sám. Ale bo­hu­žiaľ, aby si sa stre­tol s ľuďmi a po­de­lil sa o svoj vnú­torný svet, je po­trebné ísť von a so­cia­li­zo­vať sa. Aby si s nie­kým ko­nečne mo­hol pre­d­is­ku­to­vať svoje ži­votné ciele, vášne a exis­ten­ciu ves­míru, mu­síš za­čať s ne­ja­kým bez­výz­nam­ným roz­ho­vo­rom, bez ohľadu na to, ako bo­les­tivé by to mohlo byť.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

So­cia­li­zá­ciu vi­dím po­dobne ako os­tatné as­pekty môjho ži­vota o kto­rých viem, že su pre mňa dl­ho­dobo dobré ale mo­men­tálne nie až tak prí­jemné. Na­ozaj sa chcem učiť, keď si mô­žem ľa­hnúť do po­stele a po­ze­rať se­riál? Nie. Na­ozaj chcem ísť von, keď mô­žem strá­viť ve­čer s kni­hou a ča­jom? Nie. Av­šak, aby si zís­kal ne­jaké vý­sledky a od­menu, mu­síš nie­kedy aj pra­co­vať.

Je to všetko o rov­no­váhe. Nájsť správny ba­lans me­dzi hla­vou a srd­com, tým čo chceš ty a tým, čo sa od teba vy­ža­duje.

Ni­kdy by som ne­stretla žiad­neho z mo­jich ka­ma­rá­tov, ak by som sa stále roz­ho­do­vala pre to, že zo­sta­nem doma a bu­dem čí­tať po celý čas. Vzťahy, ktoré te­raz mám, si za­slú­žia úz­kosť a obavy, ktoré som cí­tila, keď som sa vy­hnala z mo­jich kom­fort­ných zón, aby som ich zria­dila.

pe­xels.com

Rov­nako, ako môže byť nie­kto una­vený z cvi­če­nia, in­tro­verti sa una­via zo skoku z jed­ného spo­lo­čen­ského za­po­je­nia sa do dru­hého. To však vô­bec ne­mení ich city k ľu­ďom , ktoré sú po­zi­tívne.

Byť z nie­čoho una­vený ne­zna­mená, že to ne­ná­vi­díš. Zna­mená to, že po­tre­bu­ješ zmier­niť čas, ktorý trá­viš nad da­nou ve­cou, aby si zo­stal v po­riadku. Takže mô­žeme skon­šta­to­vať, že ne­ná­vi­de­nie ľudí ne­za­hr­ňujú vlast­nosti in­tro­verta – na­opak, viac to sme­ruje k ex­tro­ver­zii.

Pre ex­tro­ver­tov je spo­lo­čen­ský cieľ ich ko­neč­ným cie­ľom. Moji ex­tro­vertní ka­ma­ráti vždy hľa­dajú niečo, čo budú ro­biť cez ví­kend, po­čas sviat­kov a do­konca aj po­čas pra­cov­ných nocí.

No ani jedna z týchto de­fi­ní­cií ne­ho­vorí o tom, koľko alebo ako málo máme radi ľudí – ho­vo­ria o tom, čo pre­fe­ru­jeme a k čomu ink­li­nu­jeme.

Takže mô­žeme, pro­sím, pre­stať po­rov­ná­vať in­tro­ver­ziu s ne­ná­vi­de­ním ľudí?

Nie je to len ne­uve­ri­teľne ne­spra­vod­livé voči mno­hým in­tro­ver­tom na svete, ktorí sú sta­rost­liví voči iným ľu­ďom, ale je to ne­prav­divé. Skres­ľuje de­fi­ní­cie „in­tro­vert“ a „ex­tro­vert“ ne­správ­nym spô­so­bom. To, že nie­kto ne­ná­vidí ľudí, je prav­de­po­dobne spo­jené s níz­kym se­ba­ve­do­mím alebo ne­ga­tív­nymi skú­se­nos­ťami z mi­nu­losti, ktoré zo­stali ne­vy­rie­šené.

Takže, moji ko­le­go­via in­tro­verti, pro­sím, prí­le­ži­tostne zložte svoje knihy, choďte von a náj­dite ľudí, ktorí za tú so­cia­li­zá­ciu stoja.

Komentáre