Už dl­hší čas re­gis­tru­jem tak­po­ve­diac ,,body go­als“ trend. Úp­rimne, číha na mňa na kaž­dom rohu, či už v bab­ských ma­ga­zí­noch alebo na in­ter­nete, na rôz­nych po­pu­lár­nych so­ciál­nych sie­ťach; ins­ta­grame, fa­ce­bo­oku, tum­blr a na mnoho ďal­ších strán­kach.

Všimla som si, že ide­álna po­stava dnes zna­mená mať veľkú škáru me­dzi steh­nami, vi­di­teľné kľúčne i bed­rové kosti, úzky pás a boky, naj­lep­šie 90-60-90.

Ne­bu­dem kla­mať, ako mnoho iných mla­dých diev­čat aj ja som tento trend ke­dysi os­tro sle­do­vala, mi­lo­vala a kvi­to­vala až som mu ne­skôr aj pod­ľahla.

Všetko sa za­čalo nie­kde v pu­berte, za­čala som si viac vší­mať svoje telo, za­čala som chá­pať, prečo nám ro­di­čia v det­stve ča­sto­krát za­ka­zo­vali nad­mernú kon­zu­má­ciu čip­sov a čo­ko­lády. Ke­dže som vždy bola diev­čen­ský typ diev­čaťa, mi­lo­vala som sa pekne ob­lie­kať, zbie­rať rôzne trb­lie­tavé prvky, upra­vo­vať si vlasy a cí­tiť sa ako taká prin­cezná z ča­so­pi­sov, na kto­rých som ne­skôr za­čala byť do­slova zá­vislá a ku­po­vať si ich na kvantá. Vždy sa mi pá­čilo lis­to­va­nie no­vého ča­so­pisu a pre­ze­ra­nie si krás­nych bez­chyb­ných diev­čat, chcela som byť ako ony.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

A tak som jed­ného dňa za­čala s ra­ci­onál­nou stra­vou a pra­vi­del­ným nav­šte­vo­va­ním fit­ness cen­tra. Môj je­dál­ni­ček na po­kry­tie ce­lého dňa ob­sa­ho­val tri jedlá a dva snacky. Bolo to skvelé, vý­sledky som ba­dala a cvi­če­nie ma za­čalo veľmi ba­viť. No spo­kojná som roz­hodne ne­bola, podľa svojho ná­zoru som stále ne­vy­ze­rala ako dievča z ti­tulky ELLE či Vo­gue. Stále som od seba vy­ža­do­vala viac. So se­bak­ri­ti­kou tak stále pri­bú­dalo viac a viac ne­is­tôt, večné pre­ze­ra­nie sa v zrkadle a po­dobne.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ke­dže som veľmi tú­žila zod­po­ve­dať dneš­nému ide­álu krásy, za­čala som cvi­čiť pod do­hľa­dom maj­sterky sveta vo fit­ness, ktorá bola prek­va­pená, že chcem byť ešte chud­šia než som. Moje náv­števy fitka za­čali byť dl­h­šie a fy­zicky ná­roč­nej­šie, no kaž­dým tré­nin­gom som bola lep­šia. V tom čase som však tento fakt ne­vní­mala. Vní­mala som len ilú­ziu v ča­so­pi­soch a nie svoje vlastné po­kroky. Ne­ve­dela som sa po­chvá­liť.

Moja strava za­čala byť čo­raz me­nej vý­živná. Je­dá­vala som biel­ko­vi­novú stravu tri­krát do dňa, no svoj prí­sun som zní­žila na dve malé por­cie denne. Vy­ze­ralo to ne­jako takto:

ra­ňajky: malý níz­ko­tučný jo­gurt, večera: tu­nia­kový ša­lát a sa­moz­rejme tré­ning alebo ho­di­nový beh ne­smel chý­bať. Za­čala som ra­pídne chud­núť, vá­žiť sa čas­tej­šie než som zvykla a za­pi­so­vať si po­čet pri­ja­tých ka­ló­rii. Bola som z toho ce­lého úplne mimo. Bola som od­tr­hnutá od re­a­lity. Ob­lie­kala som sa zvy­čajne do za­ha­ľu­jú­cich šiat. Túžba po do­ko­na­losti za­bila môj smiech, ra­dosť zo ži­vota a v ne­po­sled­nom rade za­bila moje se­ba­ve­do­mie.

imgfave.com

zdroj: img­fave.com img­fave.com

Až pri­šiel deň, kedy mi to moje telo spo­čí­talo, bola som v roz­pore sama so se­bou. Môj mo­zog si po­ve­dal, že sa jed­no­du­cho chce na­jesť. Prišlo ob­do­bie pre­je­da­nia sa. Za­čala som jesť všetko, čo som si odo­pie­rala, no najmä mnoho slad­kostí a sa­moz­rejme ra­pídne pri­be­ra­nie sa za­čalo. Zo dňa na deň sa ru­čička na váhe po­sú­vala.

Pri­šiel tzv. jojo efekt. Bolo to naj­hor­šie ob­do­bie môjho ži­vota. Možno sa zdá že zve­li­ču­jem, no pre mňa to bola jedna veľká nočná mora, z kto­rej sa ne­dalo zo­bu­diť. Vy­ze­rala som ako člo­vek, ktorý si ni­kdy ne­pre­šiel ta­kouto ces­tou, ako člo­vek ktorý ni­kdy ne­cvi­čil. Ľu­dia ma za­čali po­su­dzo­vať, do­konca aj tí, ktorí ani len ne­tu­šili, čo sa skrýva za tými ki­lo­gra­mami na­vyše.

zdroj: pe­xels.com pe­xels.com

No pre­stala som sa ľu­to­vať a pla­kať. Vrá­tila som sa späť na svoju trať, ale nie kvôli ma­ga­zí­nom a tren­dom, ale preto, že cvi­če­nie sa stalo mo­jou sú­čas­ťou. Mi­lu­jem sa hý­bať a po­čú­vať svoje telo. Zis­tila som, že fit­ness nie je len za­stáv­kou, je to ži­votný štýl. Ja som sa na­šla a viem, že chcem byť sil­nou že­nou, zvnútra i zvonku.

A týmto, milé diev­čatá, vám chcem od­ká­zať, ne­ne­chajte sa po­bláz­niť trendmi rov­nako ako ja. Ni­kdy si ne­ne­chajte vziať svoje se­ba­ve­do­mie. Vždy po­čú­vajte svoje telo. Majte sa rady také, aké ste a budte so se­bou vždy spo­kojné. Všetky sme nie­čím iným vý­ni­močné. Kaž­dej z vás pra­jem, aby na­šla svoj smer a ube­rala sa tým, čo na­ozaj mi­luje.

Vaša Va­nessa

Komentáre