Lucka Hruš­ková, ktorú ur­čite po­znáš pod pre­zýv­kou Lu­cy­Pug, je naj­sle­do­va­nej­šia you­tu­berka, ktorá má vlastnú značku či diár. Ši­kovná, milá a veľmi prí­jemná Lucy nás in­špi­ro­vala jej triez­vym po­hľa­dom na svet a ná­zormi na rôzne témy.

Ahoj Lucka. Po­známe ťa ako skvelú a milú you­tu­berku Lu­cy­Pug, tvo­riacu pár s Go­gom. Av­šak, po­vedz nám ty pár slov o tom, aká v sku­toč­nosti Lucka Hruš­ková je?

Me­dzi moje vlast­nosti by som ur­čite za­ra­dila cie­ľa­ve­do­mosť, pre­cíz­nosť, tvo­ri­vosť. No a sa­moz­rejme, že je tam nie­koľko aj ne­ga­tív­nych – ob­čas som ná­la­dová, po­hodlná a veci od­kla­dám na po­slednú chvíľu. No keď sa už do nich pus­tím, mu­sia byť spra­vené na 100% (možno aj to je dô­vod, prečo ich toľko od­kla­dám).

 

Čo pre teba zna­mená slovo úspech?

Pred­sta­vu­jem si pod tým skôr osobný úspech, do­siah­nuť niečo, čo si člo­vek zau­mieni. Pre kaž­dého to môže zna­me­nať úplne niečo iné, no ur­čite pod slo­vom úspech ne­vi­dím – byť známy. Ta­kých je na Slo­ven­sku (hlavne v šou­biz­nise) dosť, ale veľa z nich za úspeš­ných ne­po­kla­dám, ale sa­moz­rejme, česť vý­nim­kám.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Čo ťa štve na dneš­nom svete? Je niečo, čomu by si chcela po­môcť a tak vy­užiť svoju slávu pre dobrú vec?

Ne­ga­ti­vita. Nie len cel­kovo vo svete, ale mys­lím, že hlavne Slo­ven­sko ňou veľmi trpí. K nej už patrí aj zá­visť, ne­ná­visť, ne­praj­nosť. Možno je to tým, že Slo­váci boli ve­ľa­krát dru­ho­radí, a už to v nás akosi os­talo. Sna­žím sa tvo­riť vi­deá hlavne s po­zi­tív­nym a mo­ti­vač­ným od­ka­zom, vďaka kto­rému môžu prísť aj na kraj­šie myš­lienky. No s vy­me­no­va­nými vlast­nos­ťami sa stre­tá­vam den­no­denne.

 

Aké je tvoje ži­votné motto, alebo fi­lo­zo­fia podľa kto­rej ži­ješ?

„Všetko čo sme, je vý­sled­kom na­šich myš­lie­nok“- Buddha. Nad­vä­zuje to aj na pred­chá­dza­júcu otázku a mys­lím, že vý­znam moc vy­svet­ľo­vať ne­mu­sím.

 

Na Ins­ta­grame máš viac ako 464 ti­síc od­be­ra­te­ľov a na You­tube 406 ti­síc, čo ur­čite musí byť ob­rov­ská zod­po­ved­nosť a ob­čas tlak zo strany ľudí či mé­dií. Ako to vní­maš ty? Cí­tila si aj ty nie­kedy ná­tlaky zo strany ľudí? Predsa len, pô­so­bíš ako jemné žieňa.

Ke­dysi som si ná­zory (hlavne tie ne­ga­tívne) veľmi pri­púš­ťala k srdcu a ve­ľa­krát mi aj je­den ko­men­tár do­ká­zal po­ka­ziť celý deň. Ča­som som si vy­bu­do­vala okolo seba akúsi „bub­linu“, cez ktorú už ne­ne­chám len tak niečo pre­nik­núť. Po­kiaľ sa jedná o kon­štruk­tívnu kri­tiku, rada si ju vy­po­ču­jem, predsa len aj tá ma po­súva nie­kam ďa­lej. No ak ten člo­vek má zá­mer len a len po­ka­ziť mi ná­ladu a ub­lí­žiť, sna­žím sa to fil­tro­vať a vtedy vní­mať po­zi­tívne ohlasy, kto­rých býva na­šťas­tie viac.

Čo pre teba zna­mená šťastný a po­ho­dový ži­vot? Mys­líš, že sa to dá do­sia­hnúť alebo je šťas­tie len mý­tus?

Dá. Aj ja má­vam dni, kedy sa ne­cí­tim naj­lep­šie, ale mu­sím po­ve­dať, že som šťastná. Mám síce cel­kom hek­tický ži­vot, ale raz za čas sa nájde čas aj na po­hodu a vtedy šťas­tie po­ci­ťu­jem naj­viac. A ná­vod na to, aby sa člo­vek cí­til šťastný? Pred­sta­viť si všetko, čo má a byť za to vďačný.

 

Každá máme svoje in­špi­rá­cie, vzory, ktoré nás mo­ti­vujú a in­špi­rujú. Koho máš ty vo svo­jom ži­vote, kto pri tebe stojí a po­máha ti?

Moja ma­mina. Tá ma po­drží v kaž­dej si­tu­ácii a mám is­totu, že jej ná­zor je úp­rimný. Aj keď to ne­mala v ži­vote naj­ľah­šie, vždy pri mne a mo­jich sú­ro­den­coch stála a chcela pre nás to naj­lep­šie. A také veci si uve­do­mu­jem hlavne te­raz, keď som o niečo star­šia.

 

Čo si na sebe naj­viac vá­žiš a čo si vá­žiš na iných diev­ča­tách/že­nách?

Ja si vá­žim hlavne dôs­toj­nosť, se­ba­kon­trolu a tú si chcem aj ja vždy za­cho­vať. Ženy, ktoré tieto vlast­nosti stra­tili, u mňa re­špekt ne­nájdu.

Ak by si mala te­raz pred se­bou sku­pinu 10 diev­čat vo veku do 18 ro­kov, čo by si im po­ve­dala?

Nech ro­bia to, čo ich baví, aby pre nich práca ne­bola prá­cou, ale hobby. A nech sú šťastné.

 

Štu­du­ješ na vy­so­kej škole? Čomu by si sa raz chcela pro­fe­si­onálne ve­no­vať?

Mo­men­tálne som pre­ru­šila štú­dium kvôli no­vému pro­jektu, ktorý som pred pár dňami pred­sta­vila – môj vlastný diár. Ve­no­vala som mu tak­mer vše­tok voľný čas po­čas tohto roka a bo­hu­žiaľ na štú­dium už čas ne­zos­tal. Bola to moja pri­orita a ťažké roz­hod­nu­tie, pri kto­rom ma opäť po­držala ma­mina.

Nie­koľko me­sia­cov plá­no­va­nia, stret­nutí, času strá­ve­ného za po­čí­ta­čom a gra­fic­kým tab­le­tom, úp­rav, pre­bde­ných nocí. Presne to všetko som in­ves­to­vala do mo­jej vy­sne­nej veci, ktorú vám práve pred­sta­vu­jem💓Môj vlastný diár🤗Náj­dete v ňom mo­ti­vá­ciu, pries­tor na pí­sa­nie snov, cie­ľov, spo­mie­nok, zá­žit­kov, ne­ča­kané prek­va­pe­nia, ale aj pár mo­jich skú­se­ností a rád zo ži­vota. Bude vás spre­vá­dzať ži­vo­tom, na ces­tách, za­ži­jete s ním veľa zá­žit­kov a bude ne­us­tále pri vás. Ne­za­bud­nite ich s ním zdie­ľať, pre­tože každý rok má vlastný prí­beh. Vy sa už roz­hod­nete aký. V pred­pre­daji už od pon­delka na mo­jej stránke www.lu­cy­pug.sk ,ne­skôr aj v os­tat­ných kníh­ku­pec­tvách🙈Te­ším sa na ohlasy🙏🏼❤️ PS: celé ka­len­dá­rium, mená, sviatky sú aj v Češ­tine 😉

A post sha­red by LUCY•PUG (@lu­cy­pug) on

Štu­do­vala som mar­ke­ting a ur­čite sa k tomu chcem ešte vrá­tiť. Mo­jím snom je mať vlastnú značku s ob­le­če­ním, ve­no­vať sa pro­jektu, ktorý (dú­fam), pre­zra­dím už bu­dúci rok a zre­a­li­zuje sa mi, no viem si pred­sta­viť aj prácu v od­bore gra­fický di­zajn, ktorý som štu­do­vala na stred­nej. Pop­ravde, nech­cem si ži­vot ne­jak veľmi plá­no­vať, keďže viem, že je ne­vys­py­ta­teľný a člo­vek ni­kdy ne­vie, kam ho za­ve­die. =)

 

Vrámci nášho heš­tegu #slo­ven­kadna sa sna­žíme všte­piť do diev­čat a žien, že každá z nich je krásna a je­di­nečná, pre­tože v dneš­nej dobe je ťažké byť ne­us­tále spo­kojná a vy­rov­naná. Ako to vní­maš ty? Stále pra­cu­ješ na svo­jom se­ba­ve­domí?

Nájsť se­ba­ve­do­mie je (hlavne pre ženu) veľmi ťažké a aj ja mám s tým ob­čas prob­lém. Vtedy sa sna­žím mys­lieť na to, čo vní­mam na sebe pekné a to ne­ho­vo­rím len o fy­zic­kej stránke. Ako po­ve­dala Sop­hia Lo­ren: „Krása je to, ako sa cí­tiš a to sa od­ráža v tvo­jich očiach. Nie je to nič fy­zické“.

Komentáre