Ja viem. Je to ťažké. Vstať, pozbierať sa a ísť odznova.  Tvoje sny sa rozpadli na prach a všetko, čo mu si verila, je preč.  Bolí ťa to, ale vieš, že treba ísť ďalej. Pokračovať aj bez toho.

Zažila som to. Niekoľkokrát.  Padla som.  Vrazili mi nôž do chrbta. O tej bolesti ti nemusím hovoriť, ale vedela som, že jedného dňa tá bolesť prejde.  Zamerala som sa na to, čo mi ide najlepšie. Na písanie. V časoch, ako boli tieto, som sa vypísala. Vypísala som svoje pocity, všetko dala na papier. A papier potom zahodila.

Dnes, o niečo dospelejšia, viem, že to nie je také jednoduché. Papier síce zahodíš, ale myšlienky v hlave ti ostanú.  Ale, aby som ťa  úplne neklamala, stále to robím. Papier, ktorý zažil moje slzy a moju bolesť, skrčím do loptičky a zahodím. Aj keď mi to nepomôže.  Cítim sa o niečo lepšie.

pexels.com

Teraz už viem aj to, že každý ten pád, každá rana mala svoj dôvod.  Nikdy som to nevidela hneď a nechcem ťa klamať, ale ani ty to nezbadáš.  Budeš si musieť prejsť dlhú cestu plnú tŕňov, ale sľubujem, že na konci tej cesty uvidíš zmysel. Na konci tej cesty sa usmeješ aj na toho najväčšieho neprajníka, aby si mu dokázala, že ty stále žiješ a ideš si po to, čo ti patrí aj cez to zlé.

Dnes viem, že všetko v mojom živote sa deje z nejakého dôvodu.  Aj to zlé, aj to dobré. Aj stretnutia ľudí náhodných, ale aj takých, ktorí mali môj život o niečo obohatiť.  Aj odchody, ktoré  sem tam zabolia.  Každý pád, ale aj každý úspech.  Všetko si to pamätám. A nikdy na to nezabudnem, ale život ide ďalej a ja svoj život milujem. Aj s ranami, ktoré sem tam dostanem.

Takže, ak si práve na dne, usmej sa, dievča. 🙂  Tvoj život je krásny aj napriek tmavým dňom.