No­síš no­ha­vice, pra­cu­ješ cez osem ho­dín denne na ma­na­žér­skej po­zí­cii, cvi­číš s ťaž­kými čin­kami, šo­fé­ru­ješ v naj­väč­šej pre­mávke, sťa­hu­ješ sa do vlast­ného bytu, vy­mie­ňaš žia­rovky a keď treba, me­níš aj pneuma­tiky. Nie, ne­ho­vo­rím o chla­povi, ale o tebe, žen­skej by­tosti. Kreh­kej, večne usmia­tej a ná­po­moc­nej. Prí­deš do­mov a ešte va­ríš, ve­čer žeh­líš a keď si náj­deš čas, sna­žíš sa pre­čí­tať  knihu, o kto­rej si včera po­čula naj­nov­šie re­cen­zie. Len tak, aby si mala pre­hľad a ve­dela, čo sa deje vo svete, lus­tru­ješ ne­tom a ráno pri káve rýchlo pre­beh­neš naj­novší den­ník. Cez ví­kend si za­be­háš a s par­tiou ideš na pivo či po­hár vína. Máš rada mo­dernú, ale aj kla­sickú hudbu, vy­znáš sa v po­li­tike a roz­prá­vaš ply­nule dvoma alebo tromi ja­zykmi… Na­šla si sa v tom? Ne­di­vím sa, v dneš­nej dobe sa od nás žien vy­ža­duje sku­točne veľa.

Za­stavme sa, po­ob­ze­rajme sa, spo­maľme. Ži­jeme v tak rých­lom svete, že si ne­uve­do­mu­jeme, kam nás to  všetko že­nie. Sme predsa diev­čatá, ženy! Tie než­nej­šie stvo­re­nia na tomto svete, tie, ktoré majú ná­rok sa opý­tať na cestu, ak ne­ve­dia, a môžu zmät­ko­vať v pre­mávke s opät­kom na spojke. Sme tie, ktoré ne­mu­sia umý­vať a opra­vo­vať autá či vlá­čiť ťažké ná­kupy. Ne­snažme sa teda si toho na­lo­žiť na ple­cia ako ťažné zvery a ešte si ve­čer pri žeh­lia­cej do­ske vy­čí­tať, že sme to aj tak ne­stihli. Prach na tej telke či skrini bude aj zaj­tra, ale ži­vot ti po­me­dzi prsty môže utiecť ani ne­vieš ako.

dress

„foto: tum­blr“

Nosme opäť viac šaty a sukne! Nejde o to, či sa za te­bou otočí na ulici každý druhý chlap, ale to, že sa v ša­tách mô­žeme cí­tiť ako najk­raj­šie stvo­re­nia pod sln­kom, je na ne­za­pla­te­nie.  Šaty a sukne sú nežné, žen­ské a tak krásne a stá­vajú sa pre nás trom­fom, o akom možno ani ne­vieme. Ob­lie­kajme sa predsa žen­sky, uka­zujme nohy a vkusný de­kolt či ob­na­žený chr­bát a ra­mená. Ne­zna­mená to však hneď pre­há­ňať. Me­nej je predsa nie­kedy viac :-).

Nie je hanba si pri­znať, ak niečo ne­vieme. Ni­kto učený z neba ne­spa­dol, a to platí aj o tých,  čo všetko ve­dia  a všade boli. Ne­bojme sa pri­znať si chyby, ak sa na­ozaj stali na na­šej strane. Ospra­vedl­ňujme sa, ďa­kujme, po­čú­vajme a pý­tajme sa. Ot­vorme si ústa a opý­tajme sa ak nie­čomu ne­ro­zu­mieme alebo čosi ne­o­vlá­dame. Nie je to vô­bec na smiech. Pre­ja­viť sa v ta­komto svetle je zna­kom ľud­skosti.

Viac sa usmie­vajme, veď nás to nič ne­stojí. Diev­čatá, ktorá z nás mala krajší deň, keď cho­dila celý deň na­mo­sú­rená a odutá? Ani jedna. Úsmev nás na­ozaj nič ne­stojí a môže po­môcť ako nič pred­tým. Každý deň svo­jím krás­nym úsme­vom po­tešme nie­len blíz­kych ale aj úplne cu­dzích ľudí. Čo je na tom, as­poň bude svet o tro­chu krajší…

tumblr_nj0w16PnNR1s03bpeo1_500

„foto: tum­blr“

Roz­dá­vajme viac lásky a od­púš­ťajme. To, čo dáš, sa ti dva­krát vráti. Buďme na naše oko­lie milé, sr­dečné a pria­teľ­ské. Nech je doba aká­koľ­vek, nič to ne­mení na tom, že sluš­nosť, ochota a pria­teľ­stvo ni­kdy ne­zos­tarne.

Mi­lujme svoje ja. Si to ty sama s kým ži­ješ celý ži­vot. Sama vo svo­jom tele a so svo­jimi myš­lien­kami. Ne­rob zo seba niečo, čo nie si a dup­lom sa ne­začni ne­ná­vi­dieť. Kto iný ťa po­zná naj­lep­šie ako ty sama? Po­čú­vaj svoj vnú­torný hlas, riaď sa srd­com a ži v har­mó­nii.

Sme ženy, zvlá­dame toho na­ozaj veľa. Na­ku­po­vať, pre­ba­ľo­vať, va­riť a upra­to­vať. Sta­rať sa o ro­dinu, do­mác­nosť, v práci viesť ko­lek­tív a ešte sa aj vzde­lá­vať. Áno sme silné, dob­ro­sr­dečné a sta­rost­livé, ale  predsa sme len ľud­ské by­tosti a máme právo aj na od­dych, čas pre seba a na to, po­ve­dať ak ne­vlá­dzeme a ak niečo na­ozaj nech­ceme. V tomto svete, kde sme bo­jo­vali o rov­no­práv­nosť sa z nás stá­vajú stroje, ktoré ne­majú čas ani na od­po­či­nok a vy­chut­nať si to, čo je tu a te­raz. Vní­majme prí­tom­nosť, žime pre to, čo je, nie to, čo bude… Žime, buďme omylné, po­malé, le­nivé, stra­paté či bez pod­pr­senky. Mi­lujme sa také, aké sme a ne­snažme sa po­sú­vať naše ja k úpl­nej do­ko­na­losti.

foto: lo­vet­his­pic.com

Komentáre