Tento re­port nemá vy­znieť ako snaha o zne­úc­te­nie iného au­tora, nemá vy­vo­lá­vať aké­koľ­vek ve­rejné po­bú­re­nie a nemá byť ani chá­paný ako kri­tika článku „List pre ty­pické #Ins­ta­gra­mo­vé­dievča“. Je však predsa kri­ti­kou. Kri­ti­kou za­ška­tuľ­ko­va­ného ná­zoru na všetky tie, ktoré den­no­denne stre­tá­vame „vy­ca­pené” na Ins­ta­grame. A preto – dnes – chcem na­pra­viť mienku o „Ty­pic­kom #Ins­ta­gra­mo­vom­diev­čati“.

pe­xels.com

Ins­ta­gram je pre mňa, tak ako pre väč­šinu mo­jich pria­te­ľov, zdro­jom ume­nia. Ne­bo­jím sa na­zvať ho tou naj­mo­der­nej­šou for­mou ga­lé­rie. Ins­ta­gram je ve­rejné mú­zeum, kde má každý z nás rov­naký hlas- nik si miesto pre svoj ob­raz re­zer­vo­vať ne­musí, nik sa ne­do­káže ohá­ňať oc­ko­vým de­dič­stvom, len aby ho iní po­znali- len aby uká­zal, čo  pre neho re­a­lita zrkadlí, čo pre neho svet zna­mená. Ins­ta­gram je slo­boda – ve­rejná slo­boda, ku kto­rej mô­žeš pris­pieť všet­kým a ni­čím. A nie len to, sám sa mô­žeš roz­hod­núť, čo za ume­nie bu­deš fol­lo­wo­vať ty a kto má zasa fol­lo­wo­vať to tvoje. Ani to nič však nie je jed­not­várne, mo­no­tónne, uni­se­xu­álne.

Nie ako v ga­lé­riách, kde na vý­ber ne­máš. Ins­ta­gram sa stal plo­chou pre umel­cov z ce­lého sveta- pre každú jednú osob­nosť- pre ženy, mu­žov, diev­čatá a chlap­cov, pre skú­se­ných a ne­skú­se­ných, pre in­tro­ver­tov ale aj pre tých, čo by svoj ži­vot naj­rad­šej vy­le­pili na bil­bo­ardy rých­lost­ných ciest. Ins­ta­gram je svet vo svete a tak ako v kaž­dom svetu po­dob­nému te­ri­tó­riu, aj tu sa stre­tá­vajú tí „ši­kov­nejší”, tí „uzná­va­nejší“, tí „ume­lec­kejší“ a po­tom tí „druhí”… Tí, ktorí ume­nie po­znajú-ne­poz­najú inak.

Áno. Máte pravdu. Tak ako na kaž­dej inej so­ciál­nej sieti oku­po­va­nej by­tos­ťami, ktoré ne­majú po­tu­chy, kde hľa­dať po­zor­nosť, zmy­sel ži­vota či ume­nie… aj na Ins­ta­gram môže každý z nás po­st­núť svoje cicky, holú riť, na­špú­lené zma­ľo­vané pery, fa­ke­ové nechty, vlasy či upra­vené fotky z po­silky.

pe­xels.com

Na­zý­vate tieto stra­tené osob­nosti ľah­kými štet­kami, ktoré ko­pí­rujú Ky­lie Jen­ner, ne­majú po­tu­chy, kto bola Aud­rey Hep­burn a svoju cud­nosť vďaka so­ciál­nym sie­ťam už dávno stra­tili?!

Po prvé- mys­lela som, že idoly smie mať každý z nás. A to, že ob­di­vu­jem Aud­rey, Amy, Brit­ney či Ky­lie a ma­žem si preto Make-up po ce­lom ksichte je len ďal­šia pro­pa­gá­cia pre­sved­če­nia, re­bé­lie, vy­stú­pe­nia z radu- krok vpred- do ďal­ších a ďal­ších ra­dov ko­merč­nej spo­loč­nosti…

Po druhé – so­ciálne siete sme my. Ja, ty, on, ona a zrkadlá na­šich pre­sved­čení. Ak som teda vďaka so­ciál­nym sie­ťam stra­tila všetku svoju cud­nosť- ďa­ku­jem sebe, tebe a dobe- nie fotke de­ra­vých riflí a sie­ťo­va­ných pan­čúch.

A po tre­tie, po­znáte to trefné: Vrana k vrane sadá? Tak viete čo? Vrana vranu fol­lo­wuje!

Ne­pá­čia sa ti jej pe­ro­xi­dové vlasy? Un­fol­low. Pá­čia? -nech sa páči! Ne­pá­čia sa ti všetky tie #Ve­gan­Diet­He­alt­hy­Fo­od­Porn hash­tagy? Un­fol­low. Pá­čia? -skús dať like bez ohľadu na to, či ti tá baba ke­dysi pre­brala cha­lana, či ju po­znáš alebo či jej zá­vi­díš su­per telo.

pe­xels.com

A tak, ko­niec-kon­cov, po­kiaľ ste Vrana po­dobná mne, na plo­che vášho Ins­ta­gramu nie sú žiadne tri­násť­ročné tvá­ričky veľ­kých žien, či lacné za­dky pre­mo­ti­vo­va­ných slo­bod­ných ma­mi­čiek. Sem tam si ob­le­čiete to, čo sa Vám na JEJ fotke pá­čilo, kú­pite si knihu, kto­rej obálka vy­ze­rala na JEHO fotke dobre, záj­dete do tej ka­viarne, kde bol aj ONA či si v pia­tok ve­čer vy­ra­zíte do mesta- #se­xxy a #in- tak ako TÍ mi­nule a mi­niete drobné na lacný al­ko­hol, pre­tože podľa ICH ko­men­tá­rov to bola #the­best­nigh­te­ver.

A po­tom- deň na to- po­st­nete aj VY svoje ume­nie- nech je už ako­koľ­vek správne či ne­správne a bu­dete ve­riť v krásu či v po­vr­ch­nosť va­šich fo­tiek a ktosi vám to lajkne a ktosi nie… A možno ste lacní- PO­VE­DIA. A možno umelci- ZA­ML­ČIA. A možno na­po­dob­ňu­jete. A možno ste ori­gi­nálni. No ste UME­NIE. Všetci do jed­ného!

„Ty­pické #Ins­tag­ro­mo­vé­dievča“ – jej pro­to­typ po­pí­saný v pred­chá­dza­jú­com článku je ho­va­dina! „Ty­pické #Ins­ta­gra­mo­vé­dievča“  môže byť aj tvoj su­sed, ktorý pri­dáva do­ko­nalé fotky stro­mov z lesa po­blízku va­šej de­diny, spo­lu­žiačka, čo je šty­ri­krát do dňa vo fitku a zjavne sa za­mi­lo­vala do toho otras­ného zrkadla v šatni, cha­lan, čo fotí kon­certy či baba ktorá stojí na pó­diu. „Ty­pické #Ins­ta­gra­mo­vé­dievča” mô­žeš byť aj ty, aj ona, aj on a aj tá baba, čo si včera za po­sledné vrec­kové kú­pila čierne či sivé Cal­vin Klein gaťky- len aby fot­kou ohú­rila- seba, teba, jeho alebo pre mňa-za mňa aj vlastnú babku…

pe­xels.com

Ins­ta­gram sa stal do­mo­vom ikon, ido­lov a umel­cov-ne­umel­cov. Je sú­krom­nou ga­lé­riou kaž­dého z nás- miesto, na kto­rom hľa­dáš in­špi­rá­ciu, ná­vody, po­ro­zu­me­nie a pod­poru. Ins­ta­gram je tvo­jím osob­ným vzdu­chop­rázd­nom ume­nia. Pusti si doň teda čo len chceš! No dá­vaj po­zor, aby si sa stal ta­kým #Ins­ta­gra­mo­vým­diev­ča­ťom, na aké mô­žeš byť hrdý.

To je to­tiž je­di­ným pra­vid­lom vo svete Tvojho Ume­nia.

Komentáre