„Čí­ta­nie dob­rej knihy je usta­vičný dia­lóg, pri kto­rom sa kniha pri­ho­vára a naša duša od­po­vedá.“ An­dré Mau­rois

Z názvu článku ťa už iste na­padlo, o čom asi bude. Presne tak, tento člá­nok bude ve­no­vaný kni­hám. Keďže si sa roz­hodla klik­núť naň, pred­po­kla­dám, že si jedna z tých, kto­rým knihy pri­ná­šajú po­cit blaha a šťas­tia.

Knihy sú vec, ktorú nemá v láske veľa ľudí, najmä tam patrí mnoho štu­den­tov. No na druhú stranu, je kopa štu­den­tov, ktorí priam mi­lujú knihy a svoj ži­vot si bez čí­ta­nia ne­ve­dia už ani pred­sta­viť. Do tejto sku­piny „mi­lu­jú­cich“ pat­rím aj ja. Pre­čí­tať si dobrú knihu, je ako nájsť šťas­tie na kaž­dom rohu. Podľa mňa, ne­exis­tuje nič lep­šie, ako keď sa pus­tíš do čí­ta­nia, vži­ješ sa do prí­behu hlav­ných hr­di­nov a pre­ží­vaš to celé s nimi. Od­trh­neš sa od re­a­lity a as­poň na ne­ja­kých pár ho­dín, ži­ješ vo svete fan­tá­zie.

„Knihy sú ot­vo­rené dvere do ča­ro­vného sveta.“

zdroj: pe­xels.com

Pa­mä­táš si ešte na svoju prvú knihu? Pa­mä­táš si na ten po­cit, keď si ju pre­čí­tala celú? A na ten po­cit, ktorý si mala na konci? Ja áno, pa­mä­tám si, že moja prvá kniha, ktorú som pre­čí­tala, mala ná­zov „Klub zá­had – Prí­zraky bez tváre“. Mala som asi 10 možno 11 ro­kov. Spo­mí­nam si na to, ako mi ešte ne­šlo čí­ta­nie. Čí­tala som po­maly a s kaž­dým slo­vom som sa mu­sela po­pa­so­vať. Vieš, čí­ta­nie mi veľmi ne­šlo, bola to moja sla­bosť. Tak, ako nie­komu na­prí­klad nejde ná­so­bilka na zá­klad­nej škole, alebo vy­brané slová, mne ne­šlo práve čí­ta­nie. Vždy na ho­di­nách čí­ta­nia, alebo na dru­hom stupni, na ho­di­nách li­te­ra­túry, som pred ho­di­nou umie­rala stra­chom, že ma pani uči­teľa vy­volá, a ja sa stráp­nim pred mo­jimi spo­lu­žiakmi.

K čí­ta­niu ma pri­viedla moja star­šia ses­tra. Raz si z miest­nej kniž­nice do­niesla práve tú knihu, čo som spo­mí­nala. Mala k tomu aj takú lupu, na pre­čí­ta­nie taj­ných od­po­vedí, ktoré sa v knihe skrý­vali a to sa mi za­pá­čilo. Po­ži­čala som si ju a lu­pou skú­mala, čo mi ukáže. Nadchlo ma to a vtedy som si po­ve­dala, že si pre jednu takú záj­dem aj ja.
O nie­koľko dní, keď ju ses­tra vrá­tila do kniž­nice, som ju nav­ští­vila, a vzala si presne tú istú. Strašne som sa te­šila. Prišla som do­mov a pus­tila sa do čí­ta­nia. Bola som veľmi na­te­šená. Ako som tak čí­tala, cí­tila som strašný ne­po­koj, že tak po­maly čí­tam. Ale ne­vzdá­vala som sa, tá kniha ma strašne zau­jí­mala a tie tajné kódy hnali k tomu, aby som ju do­čí­tala do­konca.

„Člo­vek, ktorý ne­číta nie je lepší od člo­veka, ktorý ne­vie čí­tať.“

zdroj: pe­xels.com

Knihy, Klub zá­had, sú veľmi ľa­hučké na čí­ta­nie, nie sú veľmi hrubé, majú okolo 100-13é strán, mne trvalo skoro 2 týždne, kým som ju pre­čí­tala. Ale mne to ne­va­dilo, pre­tože ten po­cit, ktorý som mala, keď som pre­čí­tala svoju prvú knihu, ma mo­ti­vo­val k tomu, aby som čí­tala ďal­šie a ďal­šie knihy. Už pre­šlo 6 ro­kov, čo som pre­čí­tala svoju prvú knihu, a 6 ro­kov, čo si ne­viem svoj ži­vot bez kníh pred­sta­viť. Už 6 ro­kov sú knihy mo­jou ob­rov­skou váš­ňou, knihy mi po­má­hajú nájsť po­koj a upo­ko­jiť svoju dušu. Pri kni­hách vždy náj­dem po­koj a svoje vnútro či my­seľ po­te­ším kaž­dou strán­kou ktorú oto­čím.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Naj­viac na kni­hách ale mi­lu­jem ich vôňu, po­cit, keď ot­vo­ríš novú knihu a pri­vo­niaš si k nej je pre mňa ako vôňa toho najk­raj­šieho par­fému na svete. Ak by exis­to­vala vo­ňavka s vô­ňou knihy, ur­čite by som ju doma mala plnú skriňu. Haha.

Moje čí­ta­nie sa zme­nilo, dnes hl­tám strany tak rýchlo, že jednu knihu do­ká­žem pre­čí­tať na 3 dni, a to len vďaka tomu, že som sa vtedy roz­hodla za­čať, a aj cez môj ne­dos­ta­tok som sa ne­vzdala.
V tejto dobe tiež čí­tam knihu, Tri­ler od Kathy Re­ichs- Prí­dem ťa za­biť. Som fa­nú­šič­kou žán­rov ako sú fan­tasy knihy, mys­te­ri­ózne, de­tek­tívky a po­dobne. Rada si pre­čí­tam aj po­é­ziu či ne­jaký ro­mán.

Tento člá­nok vzni­kol spon­tánne, keď som sa dnes pus­tila do čí­ta­nia, spo­me­nula som si na svoju prvú knihu a roz­hodla som sa, že sa o to po­de­lím aj s te­bou a po­ďa­ku­jem sa všet­kým kni­hám, ktoré ma po­su­nuli vpred. Nie je to žiadna veľká vec, no pre mňa, je taká ne­oby­čajná vec veľmi vzácna.

Tiež rada čí­taš knihy? Ak áno, aké ? Alebo na­opak, ak ne­čí­taš knihy, mô­žem ťa k tomu vy­zvať ? Ver mi, knihy vy­ze­rajú nudne, no v sku­toč­nosti sú knihy veľmi zá­bavné a aj po­učné. Chcela by som, aby sa ľu­dia, najmä te­e­ne­gery, viac za­po­jili do čí­ta­nia, ten kto ne­číta, ani si ne­vie o čo pri­chá­dza.

„Člo­vek, ktorý číta, pre­žije ti­síc ži­vo­tov, kým zo­mrie. Člo­vek, ktorý ni­kdy ne­čí­tal pre­žije iba je­den.“

Zo­znam kníh, ktoré ti od­po­rú­čam:

1. Tho­mas Bre­zina – Klub zá­had – Sú to knihy, ktoré majú časti, mne sa pá­čil každý prí­beh, takže to ne­chám na tebe, čo si vy­be­rieš.
2. J.K. Ro­wlin­gová – Harry Po­tter a pre­kliate dieťa
3. Tho­mas Bre­zina – Tigrí tým – po­dobné ako klub zá­had
4. Ri­chelle Mead – Upír­ska aka­dé­mia: 1,2,3,4,5,6
5. Dan Sim­mons – Deti noci
6. Enja Ruč­ková – Láska na dvoch ko­le­sách
7. Enja Ruč­ková – Čo koho do toho, po­kra­čo­va­nie, Očistný de­ba­kel
8. Shir­ley Jack­so­nová – Dom na kopci
9. Henry Ja­mes – Stra­ši­delné prí­behy
10. Lau­ren Oli­be­rová – Kým do­pad­nem
11. Pa­vel „Hi­rax“ Ba­ri­čák – More srdca

„Izba bez kníh je ako telo bez duše.“ Mar­cus Tul­lius Ci­cero

Ci­táty zdroj: http://bez­bo­lest­ne­uce­nie.sk/ci­taty-o-kni­hach/

Komentáre