Predsudky sú niečo, čo posadlo veľa ľudí. Nás všetkých. Niekoho viac, niekoho menej. Veľa krát sa pýtaš samej seba, čo robíš zle, prečo sa to ľudom nepáči, pritom to robíš s veľkou radosťou. Spýtaj sa samej seba, koľko krát si niečo čo ťa bavilo prestala robiť len kvôli tomu, že si sa bála ako na to ľudia zareagujú. Bála si sa obliecť si tie nádherné žlté šaty, v ktorých si sa cítila tak úžasne a svojsky, pretože boli príliš nápadité. Bála si sa ako zareagujú tvoji rodičia, učitelia, ľudia v obchode, keď  si prefarbíš tvoje vlasy na ružovo. Bála si sa natočiť video na sociálnu sieť, pretože si vedela, že sa ti budú ľudia smiať.  Bála si sa robiť veci, ktoré ťa tak veľmi bavili, pretože sa niektorým jednotlivcom nepáčili a odsudzovali ťa za to.

Tak si dokonca začala aj ty veriť tomu, že tie veci nie sú v poriadku a odstúpila si. Poviem ti jedno. Práve tieto veci z teba robia to čo si. Ty nie si tvoj vonkajšok, ty nie si tvoj nos, pery, oči, ty nie si to, čo ten chlapec na ulici na teba povedal. Nie si tvoja váha, tvoje rozmery. Si práve to o čo sa zaujímaš, si to čo ťa baví, si ten krásny obraz, ktorý si namaľovala, si tá nádherná stará duša, ktorá v tebe drieme, si ten západ slnka, ktorý tak rada pozoruješ, si ten šialenec, ktorý sa nebojí byť sám sebou. Preto mám aj práve na teba, ty ktorý to čítaš, prosbu. Predtým ako začneš odsudzovať, nechaj, nech sa ti ten človek otvorí, spýtaj sa ho prečo urobil to a to a čo ho k tomu viedlo. Opýtaj sa to už len preto, že sa tomu ľudia vyhýbajú. Sama dobre vieš ako sa cítiš práve ty, keď ťa niekto odsudzuje za to aká si , za to čo robíš. Skús nahliadnuť do vnútra človeka predtým ako si o ňom začneš robiť zbytočné predsudky. Predsudky nevymažeme, no môžeme sa ich snažiť obmedziť. Môžeme sa snažiť byť lepšími ľuďmi, ale hlavne ostať sami sebou, takí akí sme s tým čo milujeme.
Takže zahoď predsudky a spoznaj ľudí práve takých, akí naozaj sú. So všetkým, čo ich robí šťastnými, smutnými a jedinečnými.